VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

INTERNET A SLOVENČINA
explicitne nepomenúvajú analyzované texty z hľadiska ich pragmatickej funkcie,
dá sa však usudzovať, že ide o úryvky textov z diskusnej skupiny (ako istej nadstavby
e-mailu), prípadne o niekoľko fragmentov z neinštitucionálnych domovských
stránok.
Treba poznamenať, že internet má viacero funkcií a poskytuje celý rad služieb.
Preto typy textov uložených na internetových serveroch a prechádzajúcich
sieťou sú veľmi rôznorodé z hľadiska stupňa oficiálnosti, odbornosti, verejnosti,
z hľadiska témy, pragmatických funkcií (napr. oznam, reklama, list, recenzia,
katalóg, recept, rozhovor v reálnom čase), z hľadiska ich štýlovej vyhranenosti.
Z hľadiska sociolingvistiky, resp. tej časti, ktorá skúma komunikačné sféry
a ich zákonitosti, sú na fenomén internetu možné dva pohľady.
1) Internet nie je komunikačnou sférou v pravom zmysle slova, ale ovplyvňuje
všetky komunikačné sféry, ktoré sa prostredníctvom internetu realizujú
(diskusia, konferencia, písanie listov, vyhľadávanie v katalógu, rozhovor).
2) Ak oblasť vyčleníme práce s počítačmi ako samostatnú komunikačnú
sféru, potom musíme povedať, že v rámci tejto činnosti sa funkcia počítača mení
od situácie k situácii.
I. Bozděchová (1997) rozlišuje tri typy komunikačných situácií v počítačovej
sfére: a) verbálna komunikácia medzi používateľmi (počítač počítačov ako
predmet rozhovoru); b) multimediálna komunikácia prostredníctvom počítača
ako komunikačný kanál); c) umelá komunikácia medzi používateľom
(počítač
počítača a počítačom.
Videli sme, že v prvej počítač situácii vystupuje ako objekt odbornej aj laickej
komunikácie, ktorá byť môže zameraná ako na technickú tak na informatickú
stránku používania tohto nástroja.
V tomto zmysle je teda počítačová komunikácia súčasťou širšej odbornej
komunikačnej sféry (veda a popularizácia vedy, výučba), prípadne tematicky zameraného
bežného dorozumievacieho styku. Pretože tejto komunikačnej situácii
sme čiastočne pozornosť venovali v prvej časti príspevku, pozrieme sa teraz bližšie
na ďalšie dve situácie (multimediálnu a umelú komunikáciu). Tieto oblasti sa navzájom
odlišujú tým, že v prvej schopnosť vystupuje byť počítača komunikačným
kanálom a v druhej jeho funkcia databázovej „úschovne“, ktorá dokáže viac alebo
menej simulovať úspešne interaktivitu vo vzťahu k používateľovi.
V komunikačnej situácii, v ktorej počítač vystupuje predovšetkým ako komunikačný
kanál (elektronická pošta, diskusné skupiny, elektronické konferencie,
prenos súborov, synchrónna konverzácia pomocou klávesnice a obrazovky
alebo pomocou zvukovej karty a mikrofónu), je verbálna interakcia modifikova-
237