VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5
MESTSKÉ NÁREČIE – A PREČO
Braňo Hochel
V iných prácach 1 sme ponúkli možnosť chápať „jazyk mesta“, „mestský jazyk“
ako jeden (špecifický) typ teritoriálneho nárečia. Dá sa namietnuť, že takáto
možnosť bola motivovaná jednak potrebou vysporiadať sa s ponímaním
slangu ako „jazyka (veľko)mesta“ či „javu mesta“, čo sa u mnohých autoroch
manifestuje stotožňovaním slangu s (veľko)mestským jazykom, a motivovaná
tiež „nadhodnotením“ lexikálnej roviny v našej koncepcii stratifikácie útvarov
národného jazyka. Na druhej strane treba zopakovať dva argumenty: 1) nárečie
má dva determinujúce aspekty: teritoriálny a sociálny; 2) v našom návrhu bol
v popredí synchrónny prístup, pri ktorom protiklad starobylosti nárečí a novosti
jazyka mesta a protiklad priority a sekundarity nárečí (geografických i mestských)
vzhľadom na spisovný jazyk sú irelevantné, minimálne otázne.
Naša „tvrdohlavosť“ pokladať jazyk mesta za typ nárečia (mestské nárečie)
má však najmä metodický a metodologický ráz. Na podopretie tohto stanoviska,
tohto tvrdenia vhodne poslúži niekoľko elementárnych konštatovaní a pozorovaní.
Na vymedzenie nárečia (v tradičnom ponímaní termínu), čiže aké či ktoré
nárečie máme na mysli, kde sme ho skúmali, o čom vypovedáme, sa používa
zhodný alebo nezhodný prívlastok. Či ide o jav týkajúci sa konkrétnej viesky,
doliny, bývalej župy, regiónu, to nám povie spresňujúci prívlastok, ktorý má
vždy geografický charakter 2 . Lacná analógia nám teda dá za pravdu: ak môžeme
hovoriť o jazyku lokality Veľká Ves, Stupava, Novohrad ako o veľkoveskom,
stupavskom či novohradskom nárečí, niet príčiny nenazvať jazyk lokality Košice,
Levoča, Bratislava rovnako, teda hovoriť o košickom, levočskom, bratislavskom
nárečí. Sme si vedomí, že to strašne kuľhá.
Pozrime sa na vec z inej strany. Položme si otázku, či ide o súmerateľné jazykové
javy. Pri skúmaní a opise nemestského rovnako ako mestského nárečia
sú signifikantné najmä tie a také javy a príznaky jazyka, ktoré sú pre danú lokalitu
špecifické, typické, príznakové, ktoré jazyk lokality odlišujú od jazykov iných
lokalít. Bráthisláva jé jédnoducho iná ako ňeskuor eľektrifikovaná Palúdzka na
Ľiptove. Opýtajme sa, či „liptovské nárečie“ (ako invariant liptovských nárečí
84
1 Naposledy v Slovníku slovenského slangu, Bratislava, Hevi 1993.
2 Pravda, len kým uvažujeme o teritoriálnych nárečiach, nie o sociálnych.