VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

Ctení a vážení hostia, dámy a páni, kolegyne a kolegovia,
nedlhé dejiny slovenskej lingvistiky poskytujú dostatok zreteľných dôkazov
o tom, že na profilácii nášho odboru sa výrazným spôsobom podieľajú aj jazykovedné
spoločnosti. Tieto záujmové organizácie, združujúce aj pracovníkov
z príbuzných spoločenskovedných disciplín, tradične usporadúvajú vedecké diskusie,
sympóziá i konferencie o aktuálnych otázkach jazykovedy, poskytujú
priestor na prezentáciu najnovších výskumných výsledkov, rozvíjajú vlastnú edičnú
činnosť. 8. celoslovenské stretnutie a medzinárodná konferencia Mesto a jeho
jazyk, ktoré pripravila Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV v istej gestorskej
či garančnej spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV, má ambície
zaradiť sa medzi podujatia, ktoré posunú stupeň poznania v oblasti výskumu
ústnych komunikátov. Nebude to, prirodzene, prvé podujatie tohto druhu;
dovoľte mi pripomenúť, že výskum hovorenej podoby spisovnej slovenčiny už
pred viac ako tromi desaťročiami zorganizovalo – a v spolupráci s vysokoškolskými
slovakistickými pracoviskami aj zrealizovalo – Združenie slovenských jazykovedcov
pri SAV, priamy právny predchodca dnešnej našej spoločnosti.
Ďakujem všetkým, ktorí prijali pozvanie organizátorov a prišli predstaviť výsledky
svojich bádaní v podobe referátov a diskutovať o nesporne aktuálnej
a mnohoaspektovej tematike či problematike mestskej reči. Niet totiž pochybností
o tom, že jedným z najtypickejších javov súčasnej spoločnosti je mimoriadny pohyb
obyvateľstva v rámci (národného) spoločenstva i mimo neho. Táto migrácia
zintenzívňuje kontakty medzi jednotlivcami, ich skupinami a medzi kultúrami. Jazykové
dôsledky takýchto pohybov a kontaktov možno s istým zovšeobecnením
vidieť jednak ako vyrovnávanie rozdielov, súvisiace zaiste s globalizáciou spoločnosti,
jednak ako pribúdanie istej nestabilnosti či variantnosti, spôsobovanej krížením,
miešaním jazykov alebo jednotlivých existenčných foriem (variet) jazyka, existenciou
(opačných) diverzifikačných tendencií v súčasnej spoločnosti.
Mestskú reč zaiste možno s istou licenciou charakterizovať či definovať ako
hierarchické využitie dvoch alebo viacerých jazykových útvarov (variet) pri komunikačných
aktivitách obyvateľov mesta. Pripravený a predložený program
konferencie oprávňuje vysloviť presvedčenie, že na tomto fóre zaznejú referáty
komplexne – z diachrónneho i synchrónneho hľadiska – približujúce problematiku
mestskej reči a metód jej výskumu, komunikačných „priestorov“, vzťahu
jednotlivých variet národného jazyka i jeho manifestácie v konkrétnych prejavoch,
sociolingvistického „zmocňovania sa“ heuristiky terénnych výskumoch
hovorených prejavov vo väčších či menších lokalitách.
9