VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

MÁRIA KUSÁ
i pretrvanie „litovského“ (elementu, etnika), a teda statickejšie trvanie oproti dynamickému,
ale akoby ne-litovskému mestskému.
Treba však povedať, že istá zotrvačná sila daných prúdov sa zreteľne prejavila
aj v samostatnej Litve: pars pro toto – postmoderna sa chápala a v časti
litovskej kultúrnej komunity stále ešte chápe síce ako čosi nevyhnutné, ale nie
vždy a celkom litovské – tak nejednoznačne totiž v litovskej kultúrnej tradícii
dodnes funguje čiastočne i moderna a avantgarda. V špecifickej situácii je v tomto
ohľade rozsiahla litovská exilová literatúra, ktorá na jednej strane (podobne ako
prvá vlna ruskej literarnej emigrácie) dovŕšila vývin klasickej literatúry 19. storočia,
na druhej strane nemohla a nemôže nevnímať podnety a impulzy hosťujúcich
kontextov – a práve aj vďaka svojej inakosti z nich dokáže i vykročiť (ruský
a litovský symbolista Jurgis Baltrušaitis, semiotik Algirdas J. Greimas či spisovateľ
a literárny vedec Tomas Venclova). Tieto zdanlivé predpojatosti, ktoré
sú vlastne výrazom kultúrnej tradície, sa ešte prejavujú práve v kultúrnej každodennosti,
spomínanej už na začiatku: teda – v učebniciach literatúry, kde je pre
„mestskú“ literatúru v 20. storočí vyhradený v podstate jeden odsek 7 , v literárnych
časopisoch, keď sledujete len povedzme názvy a témy „úvodníkov“ 8 , ale
napríklad aj vo formuláciách výskumných problémov 9 .
Na záver týchto niekoľkých nie celkom súrodých úvah mi neostáva iné, len
dúfať, že aj táto moja celkom čiastková a osobná skusenosť môže svojím spôsobom
prispieť, práve cez analýzu načrtnutých sociosúradníc literárneho kontextu
k vytýčenej téme.
7 DAUJOTYTE, V. – BUKELIENE, E.: Lietuviu literatura (12). Kaunas, Šviesa 1995, s. 115.
8 Ak zalistujeme v posledných ôsmich ročníkoch literárneho periodika Metai (Ročné obdobia),
ktorý predtým vychádzal pod budovateľskejším názvom Pergalé „víťazstvo“, tento moment je zreteľný
z metaforiky v názvoch úvodných statí či jednotlivých príspevkov aj v ich tematickej orientácii.
9 Napriklad prehľad statí roku 1996 v lituanistickom časopise Litovskej akadémie vied, ktorý
sa zaoberá „dejinami, archeológiou, jazykom, literatúrou, národopisom a etnografiou“ – Lituanistica
1996, č. 4 (28), s. 91–94 – práve v oblasti histórie a literatúry dokumentuje oproti predchádzajúcim
ročníkom istý posun k menej „ideologizovaným“ témam v skúmanom aspekte.
108