VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5
PODIEL MESTA NA FORMOVANÍ
KULTÚRNYCH PREDSPISOVNÝCH
ÚTVAROV
Pavol Žigo
Začiatky formovania kultúrnych predspisovných útvarov 1 v dejinách slovenského
jazyka siahajú do čias doznievania raného feudalizmu. V tomto vývinovom
období bolo na území dnešného Slovenska dosť možností na rozvoj živej
domácej reči. Výrazným stimulom tohto diania boli najmä nové formy práce, s nimi
súvisiace nové prvky v hospodárstve, spoločenskom živote a v kultúre. Charakteristickým
znakom staršieho obdobia je najmä rozvoj slovenčiny v ústnej
podobe. Množstvo motívov, ktoré mali svoj pôvod v predkresťanskom kulte
(Morena, Morena, za kohos’ umrela), ustupovalo novším žánrom, najmä piesňovej
tvorbe. O rozvoji týchto žánrov ešte pred 12. stor. svedčí zákaz interpretovať
ľudovú piesňovú tvorbu v kostoloch vydaný v 12. stor., resp. zákaz kléru
počúvať tieto žánre z 13. stor.. Rozvoj jazyka podnietil v tom čase vo veľkej
miere rozvoj miest, pretože v nich sa sústreďovali svetské aj cirkevné právne,
administratívne a vzdelávacie inštitúcie. S rozvojom miest však okrem koncentrácie
práva, administratívy a vzdelanosti súvisela aj dvojaká sociálna diferenciácia
mestského obyvateľstva. Po prvé to bola diferenciácia mesta od vidieka,
oddelenie remesiel a poľnohospodárstva a s ním súvisiaci odlišný spôsob života.
Po druhé to bola aktivizácia odlišných jazykových prostriedkov, ktorá odrážala
nielen rozdiel mestského a vidieckeho života, ale aj vnútornú diferenciáciu mestského
obyvateľstva. Kým v živote vidieckeho obyvateľstva sa aktivizovala slovná
zásoba spätá s jeho spôsobom života (poľné práce, spracúvanie poľnohospo-
1 Pojmom kultúrne predspisovné útvary označujeme v dejinách spisovného jazyka kultivované,
nadnárečové, štylisticky primerane diferencované, no nekodifikované, spoločensky nezáväzné
formy slovenčiny v jej predspisovnom období (porov. Krajčovič – Žigo, 1998, s. 87). Keďže tieto
nezáväzné formy jazyka neboli kodifikované, nemohli byť ani jednotné. Pod vplyvom nerovnomerných
spoločenských kontaktov s inojazyčným prostredím a v závislosti od rôznych geografických
podmienok sa v nich v nerovnakej miere odrážajú aj vonkajšie vplyvy, kontakty s inými jazykmi.
V oblasti gramatických prostriedkov išlo o vplyv češtiny, v oblasti lexiky najmä o vplyv latinčiny,
nemčiny a maďarčiny. Používateľmi, resp. aktívnymi tvorcami takýchto kultúrnych útvarov bola
nižšia spoločenská vrstva slovenského pôvodu označovaná ako nižšia honorácia.
118