VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

PODIEL MESTA NA FORMOVANÍ KULTÚRNYCH PREDSPISOVNÝCH ÚTVAROV
bom prenikali do žánrov administratívno-právneho štýlu okrem slov nemeckého
pôvodu typu richtár, šoltýs, bachter, vartáš aj slová domáceho pôvodu typu stoličné
právo, vidiek, boženík, platba, riad, ale aj nárečové slová typu hin, hnedky,
tatam atď. Aktivizácia domácich jazykových prostriedkov súvisela aj so spoločenskou
situáciou spred 14. stor. Domáce obyvateľstvo v rozvinutejších mestách,
najmä banských, totiž pociťovalo mnohokrát dôsledky sociálnych a národnostných
rozdielov. Preto sa už v staršom predspisovnom období domáhalo účasti
na správe miest. Známym dokumentom a výsledkom týchto snáh bolo Privilegium
pro Slavis z r. 1381, ktorým kráľ Ľudovít I. zabezpečil Slovákom polovičné
zastúpenie v žilinskej mestskej rade (dovtedy vládla zámožná nemecká menšina).
Výraznou črtou staršieho predspisovného obdobia slovenčiny bolo aj prenikanie
češtiny na Slovensko od 14. stor.. Rozvoj češtiny na Slovensku podnecovali
čiastočne aj vojenské činitele, no najmä kultúrna a hospodárska sféra:
české duchovenstvo pôsobiace v školách, štúdium Slovákov na Karlovej univerzite,
hospodárske styky a obchod s českými krajinami. Čeština sa však v slovenskom
prostredí slovakizovala a do písomných dokumentov prenikali lexikálne,
hláskoslovné a tvaroslovné slovakizmy: A ziebi to nebilo porussene pred zadny(m)
pravom aniy suczene, neb se(m) to vdelel za/zywota zdrawe(h)o, aby
po/smrti mogey Ma(r)tyn w/to(m) dal pokoy Lawrenczowy a po/smrty Lawrynczowey
nebo Ma(r)tynowi dety Lewrinczowi(m) deto(m) w/to(m) daly pokoy. Ya
Ywanyss, stoyaczy pred radow, poslal se(m) po/syna swe(h)o Ma(r)tyna, kdyz
so(m) chtel zapysowaty, a on jest nechtel zadny(m) obyczege(m) pryty k/temv.
P(ro)tož g(es)tliby on mel nebo chtel mluuity, mohol/by byl, gestliby sie ge(m)v
videlo kratko ode/mnie. A to se ztalo leta bozieho 1509 (citované podľa I. Kotuliča,
1961, s. 133). Čeština sa tak napriek tomu, že plnila úlohu administratívneho
jazyka, stala stimulačným činiteľom pri aktivizácii domácich jazykových
prostriedkov: vedomé odstraňovanie ř, nahrádzanie predpony nej- domácou
predponou naj-, domáce tvary odlišné od češtiny typu mogey, pravom, stoyaczy,
so(m), bozieho. Základné tendencie rozvoja slovenčiny v 15.- 17. stor. vo vzťahu
k vzdelaneckému prostrediu uvádza J. Skladaná (1997, s. 86–88). Na základe
analýzy viacerých edícií Ostrihomského rituálu, ktorý sa interpretoval ako typický
reprezentant kultúrnej stredoslovenčiny, dospela autorka k záveru, že jednotlivé
vydania odrážajú vo vzťahu k pôvodnému prvému vydaniu odlišný areálový
kontext a odlišný vydavateľský úzus rešpektujúci tradície ovplyvnené
mestským vzdelaneckým prostredím. Rozbor viacerých vydaní pôvodných textov
svetského administratívneho či náboženského charakteru svedčí o tom, že
dávnejšie zaužívané administratívne formuly, ale aj formuly používané pri krste
121