VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

MESTO VERZUS NOVÁ LEXIKA V KOMUNIKÁCII ROBOTNÍKOV
respondenti zreteľnejšie uprednostňujú vlastné mená utvorené podľa zaužívaných
domácich vzorov, napr. lotéria Figara (70,59 % oproti VP 39,02 %), kupónový
fond Tatry banky (82,35 % oproti VP 68,29 %). Pri respondentoch so stredným
vzdelaním sme nezistili odchýlky od vypočítaného všeobecného priemeru.
4.3. Pohlavie respondentov determinuje používanie jazykových prostriedkov
len pri ženách. Ženy prejavujú tendenciu zreteľnejšie uprednostňovať domácu
zaužívanú lexiku v porovnaní so všeobecným priemerom vypočítaným zo sumárnych
výsledkov v týchto prípadoch: predseda vlády (75,0 % oproti VP 63,41 %),
tlačový tajomník (64,29 % oproti VP 40,24 %), vedúca osobnosť (46,43 %
oproti VP 31,71 %), kráľovná krásy (32,14 % oproti VP 21,95 %), prenájom za
poplatok (s neskorším odpredajom) (50,0 % oproti VP 34,15 %), celkový dojem
(53,73 % oproti VP 45,12 %), pukance (85,71 % oproti VP 74,39 %), úvodný
film (89,29 % oproti VP 79,27 %).
4.4. Miesto bydliska respondentov mesto alebo dedina nemali vplyv na používanie
jazykových prostriedkov.
5.1. V záverečnom bloku odpovedali respondenti na tri otázky.
5.2. Väčšina respondentov pokladá cudzie slová za potrebné, ak neexistuje
slovenský ekvivalent (70,73 % – 58). Proti akémukoľvek preberaniu cudzích slov
je tretina respondentov (23,17 % – 19). Druhý krajný pól, teda potrebu uprednostňovať
cudzie slová podporuje len malé percento respondentov (4,88 % – 4).
5.3. Pri používaní vybranej lexiky v oficiálnych a neoficiálnych komunikačných
situáciách respondenti jednoznačne nepreferovali ani jednu možnosť:
v oficiálnych a tiež v neoficiálnych komunikačných situáciách používa vybranú
lexiku 41,46 %, t. j. 34 respondentov, v oficiálnych komunikačných situáciách
(napr. v práci pri komunikácii s nadriadenými) využíva vybranú lexiku 32,93 %,
t. j. 27 respondentov a v neoficiálnych komunikačných situáciách (napr. pri komunikácii
s funkčne rovnocennými osobami, s priateľmi, v rodine) používa vybranú
lexiku 25,61 %, t. j. 21 respondentov.
5.4. Pri vyplňovaní dotazníkov postupovali respondenti nasledovným spôsobom:
najviac respondentov vyplnilo dotazník spontánne bez dlhého rozmýšľania
(45,12 % – 37), veľa respondentov o odpovediach rozmýšľalo a vybralo lexiku,
ktorá najviac zodpovedá ich jazykovému citu (32,93 % – 27), najmenej
respondentov po premyslení vybralo podľa nich primerané (správne, spisovné)
slová (19,51 % – 16).
6.1. Cieľom predkladanej štúdie bolo poukázať na fungovanie vybraného
súboru domácich a cudzích prevzatých lexikálnych prostriedkov v sociálnej skupine
robotníkov.
223