VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

SOCIÁLNA KOMUNIKATÍVNOSŤ MESTSKÉHO PRIESTORU
Jazyk moderného mesta – tejto scény s kulisami a hercami – je dotváraný
informačným šatom obchodných štítov, pútačov, elektronických informačných
či svetelných reklám, ku ktorým môžeme zarátať i živých reklamných
tabúľ
„nadháňačov“ do veľkých obchodných domov či zábavných Spleť
podnikov.
statických či mobilných informačných artefaktov (napr. na prostriedkoch mestskej
hromadnej dopravy) s množstvom informácií môže v vyvolávať
súčasnosti
až informačný chaos či pocit informačnej agresie. Na druhej strane umelecké
artefakty súčasť ako mestského priestoru sú obvykle nositeľmi posolstva umocňujúceho
pamäť historickú – sú symbolom minulých, pre mesto významných udalostí,
významných osôb spätých s nimi. Pritom sa neraz stáva, že takéto „kamenné
či bronzové“ posolstvo v určitých obdobiach môžu „ožiť“ a integrujúco oslo-
celé sociálne skupiny v mene niečoho, a to od nevinných spontánnych
vovať
stretnutí cez oslavné manifestácie až po masové protesty či revolučné pnutia.
Zaujimavý je odraz transformačného procesu na reči či jazyku mesta. To,
čím sa mesto, jeho ulice či námestia prihovárali jeho užívateľom, sa – hlavne
v prvom období – začalo veľmi rýchle meniť. Neboli to len ich názvy. Menil sa
celý parter s jeho vybavenosťou, čo odrážalo nové prerozdeľovanie priestorov
mesta s ich novými vlastníkmi či nájomcami – zanikali obchody, služby či ďalšie
inštitúcie, ktoré už boli zafixované vo vedomí občana. Vznikali nové, ale aj tie
sa v tomto prvom období veľmi rýchle opätovne menili v súvislosti s hľadaním
zodpovedajúceho miesta ich majiteľov v rozbiehajúcej sa trhovej ekonomike.
Centrálne mestské priestory v mnohých prípadoch sa obsadzovať začali všehochuťou
prímestského bazárového charakteru a len postupne sa opätovne vytláčajú
vyššou kvalitou parterového vybavenia, zodpovedajúceho mestskej priestorovej
hierarchii. Práve toto počiatočné obdobie zmeny premietajúce sa i do
mestských priestorov bolo obdobím, v ktorom časť nemalá obyvateľov mesta
prestávala mestu rozumieť, strácali v ňom dovtedajšiu orientáciu. Až postupná
stabilizácia priestorov obnovovať začína vzájomne sa chápajúci komunikačný
vzťah priestoru a užívateľa.
Aký dať záver tejto stručnej reflexii sociálnej komunikácie mestského priestoru?
Hádam len v podobe konštatovania, že si zaslúži väčšiu pozornosť, lebo
spôsobmi, akými sa nám každodenne prihovára, nám nastavuje určité zrkadlo, akí
sme voľakedy boli a akí sme teraz.
59