VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

MÁRIA KUSÁ
kej a nepoznanej, ale potenciálne blízkej a spoznateľnej krajiny, s ktorou sa
možno identifikovať) ako neproklamovane mestskému človeku, čo som si explicitne
uvedomila a sformulovala práve vďaka tejto skúsenosti. Na vysvetlenie:
litovský tzv. román vnútorného monológu (už spomínaní Sluckis, Bieliauskas,
Martinkus, Jacinevičius), ale i krátky estónsky román – na Slovensku v prekladoch
vtedy najmä E. Vetemaa – zreteľnou tematickou i autorskou prepojenosťou
so 60. rokmi sa (z hľadiska slovenského čitateľa) podieľali na spoluvytváraní
predstavy o pobaltských literatúrach ako o literatúrach v tomto zmysle
„moderných“, dynamických, príbuzných napríklad slovenskej (V. Šikula,
R. Sloboda, P. Jaroš, P. Hrúz) a francúzskej spisbe 60. rokov (A. Camus, v triviálnejšej
podobe F. Saganová), ktorých tematizovaná „mestskosť“ a „každodennizmus“
sú podobne veľmi čitateľné. Z hľadiska výberu "svojej" literatúry
som teda zvolila princíp identifikácie sa s ňou a rozhodla som sa pre litovskú literatúru.
Pred dlhodobou stážou som prečítala naozaj celé dostupné penzum litovskej
literatúry v slovenčine, češtine a ruštine a dokonca som sa – ako samouk –
pokúšala zvládnuť litovský jazyk. Okrem základných konverzačných fráz som
však prišla do Litvy v roku 1985 v podstate jazykom „nedotknutá“. Prvé reakcie
– v deň príchodu boli špecifické. Neskôr som sa dozvedela, že súviseli so spôsobom
príchodu – prišla som totiž prostredníctvom „ústredného“ moskovského
ministerstva. Hneď prvý deň som musela vyložiť na stôl mojej perspektívnej
školiteľke svoj projekt – projekt výskumu psychologického, pre mňa tematicky
mestského románu 60. a 70. rokov, s monografickým dôrazom na tvorbu Mykolasa
Sluckisa. A projekt bol v tejto podobe zmetený z onoho stola hneď prvý deň
ako čosi, čo nijako nesúvisí so „skutočne“ litovskou literatúrou, práve pre časové
(súčasnosť), ale najmä priestorové (mesto) súradnice diania textu. To bola
prvá skúsenosť prvého vilniuského dňa. Druhou bola návšteva literárneho večera,
venovaného jednému z významných diel litovskej kultúrnej tradície – skladbe
Anykščiajský les A. Baranauskasa v národnom činohernom divadle. Tam síce divadelné
predstavenia povinne prekladali a so slúchadlami ste mohli sledovať
celé predstavenie (inak je to efektívny spôsob výuky jazyka), ale slávnostné večery
spisovateľ 1973. SLUCKIS, M.: Smäd. Bratislava, Smena 1974. SLUCKIS, M.: Můj neklidný
přístav. Praha, Práce 1977. SLUCKIS, M.: Na sklonku dne. Praha, Lidové nakladatelství 1980.
BIELIAUSKAS, A.: Kaunaský román. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1971. BIELIAUSKAS, A.:
Kvitnú ruže červené. Bratislava, Tatran 1975. KAŠAUSKAS, R.: Neveľké sú naše hriechy. Slovenský
spisovateľ 1982. MARTINKUS, V.: Kamene. Bratislava, Smena 1981. JACINEVIČIUS, L.: Čaj
o piatej ráno. Bratislava, Smena 1983. MARTINKUS, V.: Kamene. Bratislava, Smena 1981.
106