VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

SONDA DO SLANGU STREDOŠKOLSKEJ MLÁDEŽE V MESTE
k jeho názoru, naše zistenia temer o desaťročie neskoršie tento záver, žiaľ, nepotvrdzujú.
V dotazníku sme vyslovene museli požiadať študentov, aby nám nepísali
vulgarizmy, ale výrazy zo študentského slangu. Prvé dotazníky boli z tohto
dôvodu nepoužiteľné. Málo odlišností sme spozorovali vo vyjadrovaní študentov
zo všeobecným zameraním (gymnázium) a študentov z ostatných stredných
škôl s odborným zameraním štúdia. Svetlú výnimku tvorili dievčatá z Odbornej
dievčenskej školy v Nitre. Nazdávali sme sa, že aj ony medzi sebou komunikujú
väčšinou v slangu. Prekvapil nás opak našej hypotézy, lebo sa usilovali hovoriť
spisovne. Ich študentský slang nemal nižší étos a ich prejavy obsahovali minimálny
počet vulgárnych výrazov v dotazníkoch i v slohových prácach. Naše
zhromaždené údaje nie sú uzavreté, mnohé študentské slangové výrazy sa vyznačujú
krátkym trvaním. Ich slangový slovník sa obohacuje o nové výrazy temer
každý deň a odchodom študentov zo školy sa strácajú aj niektoré ich obľúbené
slangové výrazy.
Záver
Naše hypotetické predstavy tvorili základný orientačný bod pri hodnotení
výsledkov prieskumu v r.1996 – 1998. Vyjadrovanie študentov je rôznorodé.
Využívajú synonymiu slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Prichádzajú do styku
so spisovnou a nespisovnou vrstvou slovnej zásoby. Slang nepoužívajú len mimo
školy, ale aj v škole. Mnohokrát si ani neuvedomujú použitie slangového výrazu.
Slang je pre nich určitou samozrejmosťou. Študenti často zneužívajú priateľský
prístup dospelých a prekračujú mieru slušnosti slangového vyjadrovania.
Slangom dokážu vyjadriť humornosť (obraznými metaforami), bohatosť výrazu
(synonymiou), hravosť vo vyjadrovaní (rýmovaním a okazionalizmami), zjemnenie
výrazu (eufemizmom), tajnosť (symbolmi alebo argotickými vyjadreniami).
Okrem pozitívnych prístupov k vyjadrovaniu častejšie vyjadrujú negatívne
pomenovania, ktoré mnohokrát siahajú až za hranice slangovosti.
Používanie slangu súvisí s vekovým obdobím dospievania. Najbohatšiu
slangovú slovnú zásobu majú študenti druhých a tretích ročníkov stredných škôl.
V prvom ročníku ešte nepoužívajú slang v takej miere a vo štvrtom ročníku
čiastočne ustupuje slang a do popredia sa dostávajú profesionalizmy a odborná
terminológia. Málo odlišností sme spozorovali vo vyjadrovaní študenta strednej
školy so všeobecným zameraním (gymnázium) a študenta strednej odbornej
školy. V reči mládeži sa vyskytuje veľký počet prevzatých slangových výrazov
z češtiny. Predpokladali sme frekventovanejšie zastúpenie študentského slangu
209