VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

RUDOLF KUCHAR
Iný text zápisu z r. 1454 tej istej pamiatky zachoval tento kontext: milí páni,
byla sem v Sliesku u svého syna a mój syn tak praví, nechci já dáti dědictva
svého večistého za nevečisté, nebo otce mého dóm jest kamenný a jeho drevený
a moje děti ten kup vždy stavjí.
Nárečovými prvkami sú tu zámeno mój, substantívum dóm (Smatana,
1995, s. 61), adj. kamenný, drevený. Prvkami nadnárečovými sa javia výrazy
diedictwa večisteho za nevečisté, kup, syn ako terminologická zložka administratívno-právneho
štýlu.
c) Testamenty mesta Žiliny nám poskytujú o mestskej reči tiež zaujímavé jazykové
informácie. Na ukážku vyberáme z nich niektoré kontexty: Neyprwe tych
f 10 poruczyam ...synowy swemu Mychalowy, predkom mjmo gyny statek. Ty pak
penyze aby vžywal ktery by kolwek prytel chowal toho synka bez úrokú a potem
kdyby guž ten synek mohl na rzemeslo se daty, techda aby ty penyze se daly na
úrok, a/tak aby mu tež rostlo, a/k/tomu gesscze tomu/synowy krawu gednu, j z/domu
pak predkom poruczyam cztyrom dewognym dyewkam na sukne po trech zlatych,
...rolya, ktera gest Na hlynach to poruczyam swemu zatowy Sczastnemu ...atď.
Aj v uvedenom kontexte z konca 16. storočia nachádzame jazykové prvky,
ktoré upozorňujú na skutočnosť, že sú aktívnou zložkou mestskej reči. Nárečovú
stránku v ňom reprezentuje napr. skupina šč (gesscze, Sczastnemu) alebo príslovka
predkom vo význame ‘najprv’, ale aj tvar substantíva roľa (zapísané rolya).
Nadnárečovým prvkom je tu predovšetkým termín úrok z oblasti odborného
(právneho) vyjadrovania (aj v spojení dať na úrok čo, teda peniaze). Spojenie
bez úroku je už záležitosť administratívno-právneho štýlu. Použilo sa vo význame
‘bez nároku na odmenu’.
Podobnú štruktúru má aj text testamentu z roku 1592. Čítame v ňom: manzelcze
meg Hanne napred aby s/teg summy wysslo f 4. Czo se pak dotycze syaty
Na hlynach, manzelka ma Hanna aby wzala gednu polowyczu a dietky me druhu
polowycz. Czo se pak dotycze zahrady, Hanna, manzelka ma, aby posyala tento
rok, Na hlynach aby take gedny hony sobie posyala. Potom kdy ona s toho pozitek
wezme, nykomu gine[m]v ...
O uvedenom texte rovnako platí, že ide o prejav s niekoľkými nárečovými
prvkami (napred, polowycz, pozitek) i nadnárečovými (polowyczu, dietky, potom,
siaty, s/teg), v ktorom majú svoju dôležitú úlohu právne termíny: summa,
pozitek, manzelka, pričom spojenie s teg summy wysslo je zároveň prvkom administratívno-právneho
štýlu..
Neskorší text (testament z r. 1641, teda o 100 rokov neskôr) nám poskytuje
takýto obraz o jazyku tohto mesta: Ya Ssteffan Kosian, obywatel mesta Žiliny,
136