14.11.2012 Views

VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

VULGARIZMY V SÚČASNEJ (MESTSKEJ) KOMUNIKÁCII<br />

Toto hodnotenie je odrazom jednak individuálneho pôsobenia sociokultúrnych<br />

regulatívov, ako aj odrazom hodnôt spoločnosti. Podľa P. Trudgilla (1983)<br />

existuje v každej spoločnosti hierarchia tabuizovaných oblastí. Pre anglosaskú<br />

uvádza, že najprísnejšie tabu je spojené s výrazmi z oblasti sexu, ďalej<br />

oblasť<br />

vylučovania a kresťanského náboženstva. Domnievame sa, že hodnotiaca tabuľka<br />

naznačuje takéto usporiadanie aj pre slovenské (mestské) jazykové spoločenstvo.<br />

Z uvedených výrazov však ani jednému nepridelili respondenti najvyšší<br />

hrubosti. V povedomí respondentov je toto miesto vyhradené pre oveľa<br />

stupeň<br />

tvrdšie vulgarizmy, ktoré v ankete neboli uvedené. 7<br />

Ženy prisúdili jednotlivým vulgarizmom<br />

priemerne vyššie stupne hrubosti ako muži, a to v prvých deviatich prípadoch,<br />

pri poslednom sa tieto skupiny respondentov zhodli. Najmiernejšie hodnotili<br />

uvedené výrazy respondenti zo skupiny do 19 rokov. súvislosť<br />

Na<br />

s profesijným zaradením respondentov ukazovať môže fakt, že napr. drístať<br />

slovo<br />

hodnotila priemerným stupňom 6 profesijná skupina učiteľ/ka a 5 skupina podnikateľ/ka<br />

(oproti priemernému stupňu 2, 7); grcať slovo stupňom 6 skupina barman/ka<br />

a stupňom 5, 6 zdravotnícki pracovníci (oproti priemernému stupňu 4, 3).<br />

4. Domnievame sa, že širší anketový prieskum (priam sa núka porovnanie<br />

postojov obyvateľstva mesta a vidieka) takého výrazne sociálne a psychologicky<br />

podmieneného javu, ako je tabuizovaná lexika, by zistiť pomohlo dynamiku interiorizácie<br />

sociálnych a komunikačných noriem spoločenstva a ich priemet do<br />

jazykového vedomia príslušníkov tohto spoločenstva, čím zároveň by mohol<br />

zjednotiť a sprehľadniť východiská jej slovníkového spracovania.<br />

pomôcť<br />

Literatúra<br />

BOSÁK, J.: Sociolingvistická stratégia výskumu slovenčiny. In: Sociolinguistica Slovaca. 1.<br />

Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej slovenčiny. Zost. S. Ondrejovič – M. Šimková. Bratislava,<br />

Veda 1995, s. 17 – 42.<br />

CHAPMAN, R. L.: American slang. The Harper & Row, Publishers 1994, s. vii-xvii.<br />

Encyklopédia jazykovedy. Bratislava, Obzor 1993. 513 s.<br />

FINDRA, J.: Norma, úzus, jazyková prax. In: Jazyková politika a jazyková kultúra. Red. J. Kačala.<br />

Bratislava, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied 1986, s. 236 – 244.<br />

HOCHEL, B.: Slovník slovenského slangu. 1. vyd. Bratislava, Hevi 1993. 186 s.<br />

KAČALA, J.: Subštandardné slová v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Slovenská reč,<br />

48, 1983, s. 289 – 293.<br />

7 Jeden z respondentov dokonca dopísal vlastné tri výrazy s KU-, PI- a KO- elementmi, ktoré<br />

sú podľa neho skutočnými vulgarizmami a ktoré ohodnotil stupňom 9 – prvé dva - a 11 – posledný.<br />

201

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!