VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
VULGARIZMY V SÚČASNEJ (MESTSKEJ) KOMUNIKÁCII<br />
Toto hodnotenie je odrazom jednak individuálneho pôsobenia sociokultúrnych<br />
regulatívov, ako aj odrazom hodnôt spoločnosti. Podľa P. Trudgilla (1983)<br />
existuje v každej spoločnosti hierarchia tabuizovaných oblastí. Pre anglosaskú<br />
uvádza, že najprísnejšie tabu je spojené s výrazmi z oblasti sexu, ďalej<br />
oblasť<br />
vylučovania a kresťanského náboženstva. Domnievame sa, že hodnotiaca tabuľka<br />
naznačuje takéto usporiadanie aj pre slovenské (mestské) jazykové spoločenstvo.<br />
Z uvedených výrazov však ani jednému nepridelili respondenti najvyšší<br />
hrubosti. V povedomí respondentov je toto miesto vyhradené pre oveľa<br />
stupeň<br />
tvrdšie vulgarizmy, ktoré v ankete neboli uvedené. 7<br />
Ženy prisúdili jednotlivým vulgarizmom<br />
priemerne vyššie stupne hrubosti ako muži, a to v prvých deviatich prípadoch,<br />
pri poslednom sa tieto skupiny respondentov zhodli. Najmiernejšie hodnotili<br />
uvedené výrazy respondenti zo skupiny do 19 rokov. súvislosť<br />
Na<br />
s profesijným zaradením respondentov ukazovať môže fakt, že napr. drístať<br />
slovo<br />
hodnotila priemerným stupňom 6 profesijná skupina učiteľ/ka a 5 skupina podnikateľ/ka<br />
(oproti priemernému stupňu 2, 7); grcať slovo stupňom 6 skupina barman/ka<br />
a stupňom 5, 6 zdravotnícki pracovníci (oproti priemernému stupňu 4, 3).<br />
4. Domnievame sa, že širší anketový prieskum (priam sa núka porovnanie<br />
postojov obyvateľstva mesta a vidieka) takého výrazne sociálne a psychologicky<br />
podmieneného javu, ako je tabuizovaná lexika, by zistiť pomohlo dynamiku interiorizácie<br />
sociálnych a komunikačných noriem spoločenstva a ich priemet do<br />
jazykového vedomia príslušníkov tohto spoločenstva, čím zároveň by mohol<br />
zjednotiť a sprehľadniť východiská jej slovníkového spracovania.<br />
pomôcť<br />
Literatúra<br />
BOSÁK, J.: Sociolingvistická stratégia výskumu slovenčiny. In: Sociolinguistica Slovaca. 1.<br />
Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej slovenčiny. Zost. S. Ondrejovič – M. Šimková. Bratislava,<br />
Veda 1995, s. 17 – 42.<br />
CHAPMAN, R. L.: American slang. The Harper & Row, Publishers 1994, s. vii-xvii.<br />
Encyklopédia jazykovedy. Bratislava, Obzor 1993. 513 s.<br />
FINDRA, J.: Norma, úzus, jazyková prax. In: Jazyková politika a jazyková kultúra. Red. J. Kačala.<br />
Bratislava, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied 1986, s. 236 – 244.<br />
HOCHEL, B.: Slovník slovenského slangu. 1. vyd. Bratislava, Hevi 1993. 186 s.<br />
KAČALA, J.: Subštandardné slová v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Slovenská reč,<br />
48, 1983, s. 289 – 293.<br />
7 Jeden z respondentov dokonca dopísal vlastné tri výrazy s KU-, PI- a KO- elementmi, ktoré<br />
sú podľa neho skutočnými vulgarizmami a ktoré ohodnotil stupňom 9 – prvé dva - a 11 – posledný.<br />
201