VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

JANA SKLADANÁ
zuje na nezvyčajne zložitú jazykovú situáciu na Slovensku (porov. Blanár, 1983;
Doruľa, 1977; Krajčovič, 1988; Pauliny, 1983 a iní.). Jazykový úzus nebol pevný
a ustálený, stupeň slovacity bol rozličný; závisel od pôvodu pisára, od miery jeho
školenia i od druhu rukopisných, resp. tlačených pamiatok. Najväčšia miera uplatnenia
kultúrnej slovenčiny sa prejavuje v praktických administratívno-právnych písomnostiach,
medzi ktorými závažné miesto zaujímajú aj mestské knihy. Celkový
jazykový charakter mestských kníh závisel však od národnostného zloženia mesta,
resp. mestečka, predovšetkým jeho mešťanov, richtára a mestskej rady.
Na jazykovú analýzu sme si vybrali niekoľko mestských kníh, pričom sme
sa usilovali zachytiť celé slovenské územie, teda od západného Slovenska až po
východné. Predmetom našej analýzy bude mestská kniha Stupavy, konkrétne
mestskej časti Mást, Trnavy (analýzu urobil R. Krajčovič, 1961), Bánoviec nad
Bebravou (J. Skladaná, 1984), Partizánskej Ľupče (I. Kotulič, 1961) a Jelšavy
(Jelšavskú mestskú knihu spracovali z historického a jazykového hľadiska
D. Lehotská a J. Orlovský, 1976).
Podrobnejšie sa budeme zaoberať mestskou knihou z Bánoviec nad Bebravou,
ktorá predstavuje obsahovo i formálne vzácnu slovenskú jazykovú pamiatku.
Obsahuje zápisy z rokov 1551–1719. Okrem troch latinských má všetky zápisy
slovenské. České jazykové prvky sú pomerne zriedkavé; vyskytujú sa iba
na prvých stránkach knihy. Prejavujú sa v oblasti pravopisnej (písanie rz namiesto
r, au namiesto u, napr. przistupil 1551; spolusaused 1584), v oblasti
hláskoslovnej (prodal 1551; gistotu 1553; gyz 1565; cztwrt 1567), tvaroslovnej
(synem 1553; wizdwihl 1566) a slovotvornej (pondely 1585). Lexikálne bohemizmy
sú veľmi zriedkavé a týkajú sa prevažne synsémantických slov (take
1574; genz 1610). Najviac českých jazykových prvkov je vo formulách a spojeniach
typických pre administratívno-právny štýl, ktoré sa ako hotové preberali
z češtiny. Tak ako do väčšiny administratívno-právnych písomností, aj do bánovskej
knihy sa dostáva latinčina v podobe lexikálnych prevzatí. Latinské výrazy
sa tu vyskytujú jednak pravopisne, hláskoslovne i slovotvorne adaptované do
domáceho jazyka (supplikaczya 1602; declarugeme 1638; successorow 1640;
cedowala 1667), jednak sa používajú ako citátové slová, spojenia alebo celé
vety, spravidla zaradené do slovenského kontextu (zwrchu predepsany fratres
ziadali magistratum de jure consanguinitatis k sobe hereditatem kopanjcu pridaty
1650; odpredala gest genero suo swu czastku gruntu sweho 1553; učinili
mezy sebu sponte et benevole pritelske dokonany 1711). Často sa latinské výrazy
využívajú ako synonymné popri slovenských výrazoch a spojeniach (prawy napadniczy
a legittimi heredes 1591; drzal a vendicowal 1711).
126