VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

MIRA NÁBĚLKOVÁ
v tiráži v súvislosti s nákladom jazykovo zaujímavú formuláciu: Náklad: 45 000 ks
výtlačkov distribuovaných schránkovaním. Takže na inkriminovaný špecifický
spôsob distribúcie tlačovín sa objavilo nové pomenovanie – schránkovanie.
Petržalské noviny predstavujú špecifickú cieľavedomú sebareflexiu sídliska
s množstvom pre čitateľa potenciálne dôležitých informácií. Ich spôsob komunikácie
s čitateľom je prihováravý, zainteresúvajúci na „spoločnej veci“ – celkovej
kvalite prostredia, v ktorom, do ktorého a pre ktoré vychádzajú a pre ktoré nie je
charakteristický prehnane pozitívny vzťah jeho obyvateľov (Petržalka sa často
prirovnáva k newyorskému Bronxu pre svoju sídliskovú odcudzenosť až „nevraživosť“).
Prelomením „nekomunikatívnosti“ sídliska s obyvateľmi, obyvateľov
so sídliskom (medzi sebou navzájom) sledujú noviny na jednej strane cieľ odbúrať
jednostranný prehnaný stereotyp pohľadu na Petržalku a život v nej ako na
horor a „tragický údel“ „nevinných“, ktorí by si zaslúžili dôstojnejší životný
priestor, čo nepochybne nemôže negatívne nevplývať na životný pocit Petržalčanov,
na druhej strane informovaním o pozitívnych aktivitách samosprávy aj
občanov, o kultúrnych a športových akciách, o príjemných miestach, o pomoci
tým, čo ju potrebujú, ruka v ruke so zmenou pohľadu aktivizovať ľudí, aby podľa
svojich možností prispievali k tomu, aby život v Petržalke takýmto tragickým
údelom nebol (Hľadáme organizátorov a tímy sídliskovej basketbalovej súťaže
Nie sme zlí! Zvykne sa hovorievať, že Petržalka je z bratislavských štvrtí najhoršia.
Dostala rôzne prívlastky – slovenský Bronx, betónová džungľa a podobne.
Ktosi to kedysi povedal a odvtedy nikto neskúmal, či je to tak. A hoci máme
k spokojnosti ďaleko, predsa len je situácia iná). V pozadí celého žurnalistického
projektu možno zreteľne vidieť heslo Nebojte sa Petržalky, ktoré sa stalo aj
názvom programu a finančného konta zameraného na zlepšovanie petržalského
života. Explicitne formulovaný komunikačný zámer/cieľ novín „prelomiť anonymitu“
existenciu v Petržalke a vdýchnuť jej aspoň závan iného života prinieslo
napr. aj jedno z tohtoročných čísel pri sumarizácii dosiahnutého: „Napriek všetkým
nepríjemným a negatívnym informáciám, ktoré o najväčšom slovenskom
sídlisku kolovali medzi obyvateľmi iných mestských častí a iných miest, sme tvrdošijne
trvali na tom, že Petržalky sa netreba báť. Boli a sme presvedčení o tom,
že je nezmyslom tvrdiť, že takmer stotridsaťtisíc ľudí nečaká nič dobrého, len
perspektíva gheta. Možno zostalo čosi pravdy na tom, že prelomiť anonymitu
Petržalky je idealistický sen. Ak by sme sa však o to nepokúsili, nikdy by sme sa
nedozvedeli, že to v našich – občianskych silách je.“
Malá osobná poznámka – sama by som si zrejme ani pretým ani teraz v novinovom
stánku periodikum ako Petržalské noviny nekupovala (s vnútorným o-
258