VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

SLAVOMÍR ONDREJOVIČ
scéne v 60. rokoch stúpal, samozrejme, aj záujem o výskum jazyka miest, ale
spomínaná pestrosť jazykovej variability a variabilnej realizácie jazykových diferencií
v komunikácii sa nestali hneď predmetom sústredenejšieho výskumu. Stáli
tu v ceste metodologické komplikácie a istá „netransparentnosť“ mesta. Je však
nepochybné, že pokrok vo výskume mestského jazyka súvisel predovšetkým s rozvojom
sociolingvistiky a variačnej gramatiky (Schönfeldt, 1989). Svetová sociolingvistika
už dávno v plnom rozsahu zobrala na vedomie heterogenitu (jazyka)
mesta. Ide teda len o to, aby ju rozpoznala a z tohto poznania vyvodila
dôsledky aj slovenská sociolingvistika a dialektológia.
Na aktivitu v oblasti výskumu mestskej reči pôsobia predovšetkým dva
druhy motívov: a) motívy imanentné a b) motívy externé, z nich predovšetkým
spoločenskopolitické. Výskum jazyka mesta má už vo svete dlhodobejšiu lingvistickú
tradíciu, no toto bádanie má v rôznych krajinách rôznu intenzitu. Z dejín
tohto výskumu možno zistiť, že najprv vznikali podľa očakávania empirické
práce o jazykoch mesta a na teoretické formulovanie výskumného programu sa
muselo počkať. Istou výnimkou tu boli Larinove štúdie o „jazykovej charakterizácii
mesta“ (Larin 1928a, 1928b), v ktorých autor ukázal, že výskum jazyka
miest je dôležitý aj pre vývin spisovného jazyka. Ten treba vysvetľovať sociologicky,
čo nie je možné, kým sa nepreskúmajú „všetky vrstvy a všetky varianty
bežného jazyka mestského kolektívu“ (1928a, s. 142). Skutočne rozhodujúcim
popudom pre široký výskum mesta predstavovala však až Labovova variačná analýza
v 60-ych rokoch, najmä jeho dve brilantné štúdie o používaní jazyka
v meste New York (Labov, 1966, 1972), vzápätí potom aj Fishmannove sociolingvistické
a psycholingvistické výskumy viacjazyčnosti v New Yorku (1969).
Tretím stimulom tu bola sociolingvisticky orientovaná etnografia reči J. Gumperza,
ktorá je dôležitá pre výskum malých spoločenstiev v mestských podmienkach
(Gumperz, 1971, 1984). V týchto prácach sa po prvýkrát objavili pojmy, ako sociálna
sieť, implikačný model, sociálna ekológia a po prvýkrát sa uplatnili jasné
empirické postupy (sondy, testy, zúčastnené pozorovanie) i bázové pojmy, ako
sú napr. Labovove variačné pravidlá, Gumperzova koncepcia striedania kódov
(code-switching), ktoré mali obrovský vplyv aj na európsku sociolingvistiku.
Vcelku je známe, že americká sociolingvistika vznikla pod tlakom naliehavých
problémov rozvoja miest, súvisiacich s prisťahovalectvom a tvorením sa get
v mnohých amerických mestách, v európskych krajinách zasa hlavným stimulom
boli problémy gastarbeiterov týkajúcich sa, pravdaže, znovu najmä miest, či
viacjazykovosť (napr. vo Švajčiarsku, Belgicku a i.). Nový stimul k výskumu jazyka
mesta vyplynul aj zo stúpajúceho záujmu o mestský spôsob života a z rene-
14