VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

S O C I O L I N G U I S T I C A S L O V A C A 5
SÚKROMNÁ POŠTOVÁ SCHRÁNKA
AKO „OTVORENÝ“ KOMUNIKAČNÝ
PRIESTOR
Mira Nábělková
Príspevok zameraný na súkromnú poštovú schránku a s ňou súvisiace „vývinové
procesy“ sa k téme mesta a jeho jazyka približuje zo špecifického zorného
uhla. Jeho názov potenciálne odkazuje k dvom rozličným skutočnostiam – po
prvé k súkromnej poštovej schránke ako tradičnému domovému, resp. bytovému
objektu, do ktorého smerujú rozličné písané, papierové komunikáty či súbory
komunikátov, po druhé k jej súčasnému nástupcovi (nie síce vo všetkých smeroch,
ale predsa) – k súkromnej, t. j. osobnej poštovej schránke elektronickej pošty.
O obidvoch sa dá, resp. dalo by sa uvažovať ako o otvorenom komunikačnom
priestore – vo svojich poznámkach sa budem venovať tej tradičnejšej poštovej
schránke a zmenám (povedzme že komunikačným zmenám), ktoré s ňou
v súčasnosti v našom mestskom prostredí súvisia. V podstate ide o známy fakt,
že posledné roky v súvislosti so systémovými spoločenskými zmenami, so zmenami
spoločenských vzťahov priniesli kvalitatívnu a v súvislosti s tým aj kvantitatívnu
zmenu toho, čo sa ako osobná pošta ocitá v našich súkromných poštových
schránkach. Ide o zmenu schránkovej každodennosti, ktorá ponúka isté nové
komunikačné situácie.
V schematickom spätnom pohľade možno súkromnú poštovú schránku minulých
desaťročí predstaviť ako istú cieľovú stanicu osobnej pošty – súkromných
epištolárnych komunikátov, sporadických adresných úradných listov a objednanej,
predplatenej tlače. V takejto predstave vyznieva súkromná schránka ako
individualizovaný osobný, resp. rodinný uzavretý (v zmysle privátny) priestor,
očakávaniami aj ich napĺňaním odlišný od iných, čo aj – povedzme v panelákovej
realite – celkom rovnako vyzerajúcich susediacich schránok.
Na tomto mieste by sa žiadala istá digresia v smere k epištolárnym komunikátom,
ktoré sa tu už spomínali ako jeden zo zdrojov poznania mestského
(a nie len mestského) jazyka. Štylistické analýzy podávajúce charakteristiky epištolárneho
štýlu (porov. napr. Ruščák, 1983, 1988; Šimková, 1993) by bolo nepochybne
zaujímavé doplniť o rozličné sociolingvistické parametre, napr. hoci
251