VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

„DICHTERISCH WOHNET DER MENSCH“: NUR AUF DEM LANDE ODER DOCH AUCH IN DER STADT?
banizačnej architektúry a zároveň ako jasné priznanie sa k svetu roľníckeho života vo Schwarzwalde
s jeho charakteristickými sedliackymi dvormi.
Zvláštnym spôsobom sa javia ľudia Schwarzwaldu, dom vo Schwarzwalde a samotný Schwarzwald
pre Heideggera exteritoriálnosťou v ére urbanizačného moderného sveta. Dvor Schwarzwaldu
nie je produktom rozvinutej pokrokovej stavebnej techniky vo veľkomeste, lebo podľa Heideggera
bol dvor Schwarzwaldu stavaný sedliackym bývaním. Inými slovami: Dvor Schwarzwaldu bol vybudovaný
schopnosťou umožnenia prístupu neba a zeme, božských stvorení a smrteľníkov do chodu
vecí.
Rozhodnutie pre provinciálny spôsob života znamená zároveň odmietnutie veľkomesta a jeho
jazyka. Heidegger používa predovšetkým jazyk domáceho prostredia, cudzím slovám sa úplne vyhýba.
Z toho vyplýva aj odmietnutie pluralistickej masovej spoločnosti a techniky. Toto Heideggerovo
reakčné poňatie je nezlučiteľné so samozrejmosťou moderny, ktorá sa zriekáva návratu k tradícii
a čerpá svoje meradlá sama zo seba.
Dnes platí viac ako inokedy, obrátiť sa proti extrémom. To platí pre poéziu práve tak ako pre
filozofiu a architektúru. Architektúra, ktorá je schopná posunúť zem do otvorenosti sveta, by mohla
pritiahnuť aj krajinu do voľnosti mesta a priviesť Heideggerovo mlčanie k prehovoreniu. Napríklad
v knihe Berlínske detstvo okolo r. 1900, v ktorej autor Benjamin pripomína svoje najrannejšie skúsenosti,
dominuje myšlienka spojenia mesta a dediny. Už prvá veta textu opisuje takéto prekríženia.
Aj Aténska charta, formulovaná r. 1933 na Medzinárodnom kongrese modernej architektúry, chápe
moderné mesto ako prvok zasluhujúci si krajinné členenie.
preložila Mária Fritscheová
55