VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

JAZYK MESTSKÝCH KNÍH ZO 16.–18. STOROČIA
meckého ani maďarského etnika sa hlbšie neprejavil v žiadnej oblasti kultúrneho
a hospodárskeho života mestečka.
Tak ako sa v bánovskej mestskej knihe vyskytujú v hojnej miere prvky bánovských
nárečí, podobne aj v ďalších mestských knihách sme zaznamenali
vplyv nárečí v príslušnej oblasti.
Obecná kniha z Mástu (časť Stupavy) z 18. storočia obsahuje prvky záhorských
nárečí, napr. jotácia po perniciach (w sumge 61 zlatych 1741; spis tento ze
sebga dawam 1763; pget a tricet zlatych 1764; pgekne krasne 1765; berem
tento dluh na sebga 1772; wirabiany 1783; pri domiech 1778), ďalej tvary nominatívu
maskulína plurálu na -e (platit interese 1738), pri životných substantívach
nominatív maskulína plurálu na -é (susedé 1780; formané owes wozili
1789). Z lexikálnych záhorských dialektizmov možno uviesť typické enem (ke
kostelu enem osem zlatich 1735), zelnicza 1746, zelna becžka dubowa 1788.
Ďalej sa v tejto knihe vyskytujú mnohé nárečové výrazy, typické aj pre ostatné
západoslovanské nárečia, napr. tvary nemohel 1735; mosela 1735; pres interesu
vo význame ‘bez’ 1735; prinde 1787; wczil 1789; zaseg 1758.
Najstaršia perecká kniha (obsahujúca záznamy týkajúce sa správy vinohradov;
pereg, perek bol správcom vinohradov) z Trnavy z rokov 1563–1632 zachytáva
viaceré prvky z juhozápadoslovenských nárečí (vyskytuje sa asibilácia t > c:
tey stwrczi polowycz 1568; na miescze 1569; placzyt 1579; zriedkavejší je znelostný
protiklad v - f: vftom 1614; stafcu 1597; charakteristické pre juhozápadoslovenské
nárečia sú podoby genitívu z horne strany, z dolne strany; popri
podobe ktery sa často vyskytuje nárečové znenie keri; niekoľkokrát sa vyskytuje
nárečová podoba predložky prez vo význame ‘bez’ a pod).
Mestské knihy Partizánskej Ľupče zo 16. storočia dokazujú výraznú slovakizáciu
obce, ktorú ako mesto založili niekedy v polovici 13. storočia nemeckí
kolonisti (pôvodný názov bol Nemecká Ľupča). Mesto však bolo založené v slovenskom
jazykovom prostredí. Už od začiatku 16. storočia sa tu úraduje po slovensky,
pričom písomné doklady sú ovplyvnené češtinou (výrazný vplyv češtiny
zaznamenávame na celom slovenskom území), hoci vlastnou rokovacou rečou
bolo domáce stredoslovenské nárečie, ako o tom svedčia niektoré výroky stránok,
ktoré sú zapísané takmer čistým stredoslovenským nárečím. Stupeň slovakizovania
českého jazyka používaného na isté funkcie na Slovensku – ako sme
už na začiatku uviedli – závisel najmä od školenia pisára, od charakteru zapisovaného
textu, ale aj od iných okolností. Analýzu jazyka týchto textov urobil I. Kotulič.
Uvedieme iba skratkovo niektoré typické stredoslovenské prvky, charakteristické
pre tieto pamiatky. Vyskytujú sa tu podoby žriedlo 1588; w posretku
129