VEDA VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED

DANA MARIČOVÁ — DANIELA SLANČOVÁ
– štandardná – subštandardná varieta (dialekty), 5 potom lexémy, frazémy a lexie
referenčných vulgarizmov (hrubé, vulgárne pomenovania) by boli (potenciálnou)
súčasťou štandardnej variety (v súlade so súčasnou kodifikáciou by sa mohli
hodnotiť ako nižšie hovorové slová); systémové vulgarizmy, teda obscénne
a blasfémické pomenovania zasa (potenciálnou) súčasťou subštandardných variet
(v súlade so súčasnou kodifikáciou by sa mohli označiť ako subštandardné
slová). Do subštandardnej variety by patrili aj motivované referenčné vulgarizmy,
pri ktorých je motivantom obscénna alebo blasfémická lexéma alebo frazéma
(napr. KO-...ina). 6
3. S vedomím viascvrstvovosti problematiky tabuizovanej lexiky sme pristúpili
k uskutočneniu anketového prieskumu o postojoch k tabuizovanej lexike
a jej používaniu v mestskom prostredí (Prešov). Dotazník okrem demografických
údajov obsahoval 18 otvorených aj uzatvorených krížovo zostavených otázok
o reflexii vlastnej verbálnej aktivity respondentov a o reflexii rečového prejavu
iných ľudí (vzhľadom na tabuizovanú lexiku), o situačnom podmienení používania
tabuizovanej lexiky, o predpokladanej expanzii jej používania v súčasnej
komunikácii, o výchovných dôsledkoch používania takejto lexiky, ako aj
miesto na poznámky a explicitné uvedenie vlastného názoru na používanie tabuizovanej
lexiky. Posledná otázka obsahovala 10 vulgárnych, obscénnych
i blasfémických slov s rôznou intenzitou hrubosti, ktorú respondenti hodnotili na
desaťstupňovej stupnici od 1 (najjemnejší výraz) po 10 (najhrubší výraz). Do-
5 V tejto súvislosti porov. aj Štícha, 1995, podľa ktorého nespisovný prostriedok je taký
prostriedok, ktorý je primárne komunikačným signálom neformálneho komunikačného postoja;
resp. Mešková, 1996
6 V KSSJ (1997, s. 30) sa tabuizované slová označujú z hľadiska prítomnosti citového príznaku
ako hrubé (hrub.) alebo vulgárne (vulg.), ale charakterizujú sa rovnako (v zhode s citovanou
charakteristikou z Encyklopédie jazykovedy) ako slová „vyjadrujúce citový postoj ku skutočnosti
spôsobom, ktorý sa hodnotí ako spoločensky neprimeraný, neslušný, napr. drístať, pankhart, sviňa
(nadávka), alebo pochádzajú z oblasti spoločenského tabu (pajzel)”. V slovníku sa nevysvetľuje,
prečo sa uvádzajú dve označenia pre ten istý jav, neuvádzajú sa žiadne rozdiely medzi vulgárnymi
a hrubými pomenovaniami. Všetky hrubé výrazy sa hodnotia ako spisovné, neuvádza sa ani jeden
z prípadov presahu za hranice spisovnosti. V slovníkovej časti sa nachádza len jedna lexia, označená
skratkou vulg. – cecok, a to vo význame 1. ženský prsník; 94 slov je označených ako hrub., 9 modifikovaným
označením trocha hrub. Spôsob označovania a výberu slov nie je celkom jasný, sú nimi
označené slová (podľa nášho názoru) s príznakom hrubosti rozličnej intenzity (napr. slovo sopeľ je
hodnotené ako trocha hrubé, no sopľavo ako hrubé), v slovníku je zaznamenané slovo hovno, no
v súčasnej komunikácii veľmi frekventované slovo kurva (porov. nižšie výsledky dotazníkového
prieskumu), ktoré má navyše aj bohatú lexikografickú históriu (Rajčanová, 1997), v slovníku zachytené
nie je.
198