УНИВЕРЗИТЕТ „СВ. КИРИЛ И МЕТОДИЈ“ – СКОПЈЕ
УНИВЕРЗИТЕТ „СВ. КИРИЛ И МЕТОДИЈ“ – СКОПЈЕ
УНИВЕРЗИТЕТ „СВ. КИРИЛ И МЕТОДИЈ“ – СКОПЈЕ
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
185<br />
Preku zboroobrazuva~kata paradigma mo`e na poednostaven<br />
na~in da se sogledaat paradigmatskite odnosi {to se javuvaat me|u<br />
zborovite dobieni od ista osnova, kako i eventualnata pojava na<br />
izomorfizmi kaj nekoi derivati. 1<br />
2. Zboroobrazuva~kata niza se dobiva na toj na~in {to se poa|a<br />
od primarnata motivira~ka osnova i se odi kon derivati so s# poslo-<br />
`ena formalna i semanti~ka struktura (kako rezultat na prisoedinuvawe<br />
na razli~ni afiksi), a se zavr{uva so najslo`enata. Na<br />
primer:<br />
bel > beli > pobeli > pobeluva > pobeluvawe, ili<br />
bel > beli > pobeli > pobelen > pobelenost<br />
So uslo`nuvawe na zborobrazuva~kata struktura se ograni~uva<br />
(se stesnuva) semantikata, t.e. zboroobrazuva~kata struktura na<br />
motiviranata edinica vo nizata se odnesuva obratnoproporcionalno<br />
vo odnos na nejzinata semanti~ka paradigma. Zborovite vo zboroobrazuva~kata<br />
niza se vo odnos na posledovatelna motiviranost.<br />
Poimot zboroobrazuva~ka niza e ponov poim vo teorijata na zboroobrazuvaweto<br />
i naj~esto se koristi za da se otkrie procesot na<br />
prenesuvawe na osnovnite i prenosnite zna~ewa od eden zbor vo drug<br />
vo ramkite na nizata. 2<br />
Poopstojni prou~uvawa na zboroobrazuva~kata niza pravi A. S.<br />
Tihonov, koj konstatira deka naslojuvaweto na afiksi ja uslo`nuva<br />
zboroobrazuva~kata struktura na derivatite, no semanti~kata vrska<br />
so motivira~kata osnova zadol`itelno se zadr`uva, makar i vo razli~en<br />
stepen. Toj konstatira deka derivatite vo zboroobrazuva~kata<br />
niza ~esto preminuvaat od edna zborovna grupa vo druga, no se zadr`uvaat<br />
rodskite vrski na zborovite, t.e. me|u niv postojat neposredni<br />
semanti~ki vrski i kako rezultat na toa nekoi od zna~ewata se<br />
pojavuvaat vo derivatite od slednite stepeni. 3<br />
Analizata na zboroobrazuva~kite nizi gi otkriva zakonomernostite<br />
pri obrazuvaweto na zborovi koi pripa|aat na razli~ni<br />
govorni stilovi, obrazuvani spored razli~ni zboroobrazuva~ki<br />
tipovi.<br />
1<br />
K. Buza[iova, Vozmo`nosti i granicy modelirovani/ na urovne slovoobrazovatel\nyh<br />
paradigm, vo: Sopostavitel\noe izu~enie slovoobrazovani/ slav/anskih /zykov, Moskva 1987,<br />
s. 14-19.<br />
2<br />
O. P. Ermakova, Slovoobrazovatel\na/ cep v semanti~eskom aspekte, vo: Aktual\nie problemy<br />
russkogo slovoobrazovani/, Ta[kent 1982, s. 39 <strong>–</strong> 41.<br />
3<br />
S. A. Tihonov, Otglagol\nye slovoobrazovatel\nye cepo~ki v sovremennom russkom /zyke, Moskva<br />
1984. (doktorska disertacija).