Minority v subsytéme kultúry

nasledoval bežný pracovný deň. Absencia rodičov a učiteľov na ďalšej zábave žiakov je v obci zaužívanou praxou. Rodičiatoto nepísané pravidlo rešpektujú a pred polnocou idú domov, žiaci ostávajú v sále baviť sa sami.10. Voľná tanečná zábava pokračuje podľa záujmu samotných žiakov spravidla do skorých ranných hodín za sprievodu reprodukovanejhudby. Je v tomto smere zaujímavé, že žiaci sú bez akéhokoľvek dozoru dospelých, celú zostávajúcu časť večierku siorganizujú sami a zodpovedajú za bezproblémový chod celej akcie. Ak ide o učiteľku mladšej generácie a žiaci si s ňou dobrerozumejú, ostane na časti zábavy aj ona.Rozlúčka deviatakovOsobitnou časťou analyzovaných separačných obyčají je rozlúčka. Realizuje sa v posledný školský deň v spojení s rozdávanímvysvedčení. Je kompatibilnou súčasťou školskej slávnosti konanej pri príležitosti ukončenia školského roka. Slávnosť másvoj stanovený každoročne opakovaný sled, pričom samotná rozlúčka deviatakov je jej finálnym bodom, určená pre všetkýchžiakov a zamestnancov školy. Školskej slávnosti predchádza v tento deň od deväťdesiatych rokov 20. storočia 212 raná ďakovnábohoslužba v miestnom kostole spojená s poďakovaním žiakov a pedagógov za končiaci sa školský rok. 213 V rámci nej sú končiacižiaci vyčlenení priestorovo, vizuálne, aj v kontexte vykonávania určitých obradných aktivít – prítomní deviataci 214 sú oblečenív tradičnom ľudovom odeve, počas omše nosia dary k oltáru, poskytujú pre kostol kvety, obálku s peniazmi „na kostol“, čítajú Sv.písmo počas bohoslužby, viacerí z nich sedia v predných laviciach a participujú na priebehu omše.Okrem predpísaného správania a špecifických piesňových prejavov je charakteristickým znakom tejto príležitosti od koncaškolského roka 1993/94 aj slávnostný tradičný ľudový odev. Jeho zavedenie počas danej príležitosti má svoju špecifickú genézua súvisí s procesom presadzovania regionálnej výchovy v miestnej škole na začiatku 90. rokov 20. storočia. 215 Obliekanie „kroja“žiaci nepovažujú za problém, túto skutočnosť vnímajú už ako tradičnú, prirodzenú súčasť slávnosti: „... to je už u nás tradícia“(dievča, 15 r.). Pozitívne hodnotenie danej skutočnosti prezentovali aj matky detí končiacich školu v nedávnom období, pričomv ich vyjadreniach sa objavujú nielen momenty hrdosti a lokálpatriotizmu v súvislosti s týmto javom, ale nachádzajú v tomtoriešení aj pozitívum v zmysle stierania prípadných sociálnych rozdielov medzi žiakmi, keďže „kroj“ poskytuje v tomto smere akúsi„rovnosť pozícií“:„Naše deti sa rady oblečú do kroja, takí hrdí išli na tú rozlúčku...“ (žena, 1969).„Dobre to je v tých krojoch, to sú si všetci rovní, nevyvyšujú sa so šatami jeden nad druhého“ (žena, 1972).Pre niektorých je to prvá, ale i posledná príležitosť, keď majú na sebe toto oblečenie, ak nie sú členmi miestneho folklórnehozdruženia, resp. neaktivizujú sa v spoločensko-kultúrnom dianí v obci, napr. počas miestnych folklórnych slávností, prípadnev speváckom cirkevnom zbore, členovia ktorého si pri niektorých významných cirkevných sviatkoch obliekajú tento odev. Ak súoblečení pri tejto príležitosti po prvý raz v tradičnom odeve, tento moment má zároveň aj iniciačný charakter.Vrchol celého rozlúčkového obradu nastáva v sále Spoločenského domu, kde sú zúčastnení všetci učitelia a žiaci miestnejškoly. Predchádza mu slávnostné otvorenie, príhovory vedenia školy, učiteľov, starostu obce či iných prípadných hostí (pred-212 Ukončenie školského roka spojené s cirkevnými bohoslužbami bolo ešte zhruba do 50. rokov bežnou súčasťou života obce. Potom nastal útlm aktivít spojenýchs cirkevnou činnosťou v tomto smere a obnovil sa až na začiatku 90. rokov 20. storočia. To isté sa týka aj slávnostného otvorenia školského rokav spojení so slávnostnou sv. omšou v miestnom kostole.213 V škole sa nevyučuje etická výchova, všetci žiaci navštevujú náboženskú výchovu, pričom pôsobenie cirkvi a školy v obci majú tesné prepojenie. Súčasťouviacerých aktivít školy a slávností počas celého školského roka je aj bohoslužba v miestnom kostole.214 Je potrebné uviesť, že nie všetci žiaci, či už nižších ročníkov, ale týka sa to i deviatakov, sa zúčastňujú tejto omše.215 Iniciátorkou tejto myšlienky bola niekdajšia riaditeľka školy Mgr. B. Bardyová, ktorá navrhla vtedajším končiacim žiakom (v tom čase ôsmaci) realizovaťtradičnú rozlúčku v „krojoch“. Poniektorí žiaci tak na rozlúčku nechceli ísť, ale napokon ich pedagógovia presvedčili, pričom obliekanie tradičného ľudovéhoodevu pri tejto príležitosti sa praktizuje v obci kontinuálne takmer dve desaťročia. Stretáva sa to nielen u jej obyvateľov, ale i u samotných realizátorovs pozitívnym hodnotením.102