Minority v subsytéme kultúry

Práve rozprávka napomáha nadnárodnej komunikácii výrazovými zložkami umenia a pomáha formovať vrstvy poznaniabez hraníc: myslíme na známe skutočnosti z vnútrotextového výskumu priestoru rozprávky a na genologicky iniciovanú otázkuo sťahovaní sa sujetov, typov postáv v žánri a v typológii ľudovej rozprávky 751 z pohľadu na žánrovú typológiu rozprávky.1.1 Stratégia Eleny Lackovej – rozprávka v rómskej kultúrnej pamäti„Kedy vlastne prišli Rómovia na územie Slovenska? A odkiaľ? Podľa dobových záznamov sa to stalo v prvej tretine 13. storočia.Ich vojvodca (vajda) bol Ondrej II. Zaujímavý údaj pochádza z roku 1417. Vtedy južným Slovenskom prešla početná skupinaCigánov a ich vajda dostal ochrannú sprievodnú listinu od cisára Žigmunda na Spišskom hrade. Táto listina im podstatne uľahčilaprenikanie do ďalších krajín, ako aj získanie iných glejtov. A odkiaľ prišli? Zo svojej pravlasti Indie. Do Európy prichádzali cez rôznekoridory. Na naše územie cez Balkán“. 752O mimoliterárnej motivácii na vydanie Rómskych rozprávok, Romane paramisa 753 Eleny Lackovej napovie informácia z tiráževydania, pretože jej rozprávky vyšli „pre Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti na Slovensku“, čím sa dal do pohybu zvláštny,svojou genézou pravdepodobne aj pôvodný, no využitými zámermi predovšetkým neliterárny proces v dobovom literárnomživote a v kultúrnej praxi na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, ktorý zvýrazňoval tézu: emancipovať rómskukultúru medzi Rómami. 754Elena Lacková 755 sa rozhodla predstaviť Rómom v jednej knihe dva rovnocenné jazykové varianty toho istého príbehu, čižerozprávku o Rómoch po slovensky a súbežne s ňou aj jej variant v rómčine. Znamená to, že sa v čitateľskej recepcii vopred počítas bilingválnosťou ako s komunikačnou pomôckou aj poznávacím nástrojom pre rómskeho čitateľa, čím by estetický činiteľ textuzostal v Rómskych rozprávkach najskôr sekundárny.Sedem rozprávok Eleny Lackovej – Melalo a mrť, Thulov sen, Ako Filip zarobil na chlieb, O primášovi Barovi, Prešibaný Róm,Hadí princ, Ako išiel Midu hľadať prácu – vyšli v slovenčine aj v rómčine ako vzájomné prekladové varianty. Naisto ide o unikátnu,hoci pretrvávajúcu situáciu vo vnútri jednej literatúry a kultúry, veď rómske deti získavajú, popri rodnom jazyku aj vzdelaniev slovenčine. Napokon sa to rovnocenne uskutočňuje aj v realistickom vyrovnávaní sa s podstatou kultúrneho a etnického javurómska ľudová rozprávka a umelá, teda autorská kultúra Rómov v slovenskom spoločenskom a kultúrnom prostredí ako podnetnýa oceňovaný nástroj kultúrneho dialógu medzi majoritou a minoritou.Popri prvoplánovej osvetovej funkcii, ktorá sa sústreďuje na to, aby oboznámila Rómov s ich tradíciou uchovanou v slove,veď tá má širšie a dávnejšie mimoliterárne zázemie, zaujali rozprávky Eleny Lackovej azda tým najpodstatnejším faktom. Jednoduchotým, že sú z autentickej rómskej autorskej a tvorivej dielne, a to znamená i čosi viac ako informáciu, teda autorské rómskerozprávky reálne jestvujú a v nich sa prejavuje i rozvíja predstava o rómskom pohľade Rómov na seba na svoju dejinnú pamäťa na tak zložitý a rozporuplný svet vôkol nich.Rómske rozprávky Eleny Lackovej prekvapili svojou citovou strohosťou a jadrnosťou príbehu, vysokou nerozprávkovouštylizovanosťou autorkinej výpovede a zovretím štýlu rómskeho textu normou spisovnej slovenčiny, čo naisto bude, alebonebude podnet vychádzajúci z pôvodnej autorkinej rozprávačskej dielne. Pritom nemožno obísť primárny osvetový, užitočnýa prínosný dvojjediný zámer autorky a vydavateľa Rómskych rozprávok: získať nového čitateľa spomedzi Rómov a zaujať príbe-751 Na ďalšie objasňovanie odkazujeme na práce J. Polívku, F. Wollmana, V. Gašparíkovej a iných národopiscov alebo literárnych vedcov, ktorí časť svojho terénnehoa kultúrneho výskumu spojili s ľudovou rozprávkou.752 Ján Berky-Ľuborecký v rozhovore s Ondrejom Sliackym, ktorý bol publikovaný v časopise In: Bibiana, revue o umení pre deti a mládež. 1999, roč. 6, č. 3 – 4, s. 33.753 Lacková, E. Rómske rozprávky, Romane paramisa. Ilustrácie E. Weiss. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo pre Kultúrny zväz občanov rómskej národnostina Slovensku so sídlom v Prešove, 1992.754 O čosi neskôr sa uskutočnil ďalší významný kultúrny čin pre rómsku komunitu na svete, do ktorého sa zapojila slovenská spoločnosť, išlo o vydanie Bibliev rómskom jazyku, v našom kultúrnom prostredí sa tejto úlohy ujalo vydavateľstvo Tranoscius.755 Elena Lacková (Veľký Šariš, 1921 – Prešov, 2003) podstatnú časť svojho života prežila na východnom Slovensku, od roku 1980 v Prešove. V slovníkovomhesle Zuzana Stanislavová upozornila na to, že „bola prvou rómskou spisovateľkou na Slovensku, ktorá písala po rómsky.“ Pozri Sliacky, O. Slovník slovenskýchspisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005, s. 196 – 197.363