Minority v subsytéme kultúry

Potreba dosiahnutia spravodlivosti v rodových vzťahoch a rodovej kompetencieVychádzajúc z rozpracovaných teórií v oblasti spravodlivosti v rodových vzťahoch, 514 vidíme niekoľko oblastí, ktorým by bolotreba venovať pozornosť v kontexte negatívnych genderových stereotypov rómskej minority poznačenej a limitovanej sociálnouexklúziou v chudobnom a sociálne vylúčenom prostredí. Ide predovšetkým o presadzovanie zásady rovnosti rómskych mužova žien; rovnosti príležitostí rómskych žien; rovnoprávnosti rómskych žien; rodovej demokracie; rovnosti príležitostí pri stvárňovaníživota; dôstojného partnerstva rómskych mužov a žien; podpory rómskych žien.Nemenej dôležité je intenzívne pôsobenie na zmenu myslenia rómskych žien v osade. Podstatné je, aby si uvedomili situácie,v ktorých muži voči nim zneužívajú svoju koncentrovanú moc, aby to neakceptovali ako samozrejmosť ich života, ale prehliadlio čo ide a dokázali tomu čeliť a vzdorovať. Paralelne treba pôsobiť na mužov v osade tak, aby oni sami pochopili a jasne, bezemócií, vnímali problémy svojho správania voči ženám a zároveň pochopili, že takýmto správaním negatívne zasahujú nielen dovnútorného, emočného života žien, ale limitujú aj priaznivý psychosociálny vývin vlastných detí a v konečnom dôsledku i celkovúatmosféru v rodine.Uvedomujeme si, že ide o veľmi náročnú a zložitú úlohu, do ktorej musia byť zapojení sociálni, komunitní pracovníci, psychológovia,sociológovia, ale aj úradníci miestnych samospráv. V tomto prípade sa dá ťažiť zo senzibility rómskych žien a z vytváraniaa posilňovania ženských sietí, do ktorých by mohli byť tieto ženy zapájané.Socializácia detí v rómskych rodináchParalelne so zmenou myslenia a postojov mužov a žien v segregovanej osade Letanovce treba pôsobiť na deti, a to cestouich adekvátnej socializácie, pričom sa nesmie zabúdať na základné špecifiká rómskej rodiny. Pri voľbe adekvátnych stratégiísocializácie týchto detí treba vychádzať z nasledovných skutočností: 515 Výchova v rómskych rodinách nie je individualistická,ale kolektivistická. Nesmeruje k výchove individuality, ale člena širšej spoločnosti. Všetko sa rieši kolektívne, individuálne rozhodnutiasa neodporúčajú. Prvým zákonom pri výchove dieťaťa je jeho voľnosť. Rodina dieťa chráni, je jeho útočiskom, ale ajmantinelom, ktorý nesmie prekročiť. Rodina odovzdáva dieťaťu svoje rómske hodnoty, zvyky, kultúru, filozofiu myslenia a žitia,čoho súčasťou je aj odmietanie filozofie žitia a myslenia majoritnej spoločnosti.Dieťa v prostredí segregovanej osady Letanovce nemá dostatok priaznivých podnetov ani pozitívnych vzorov z prostrediamajoritnej spoločnosti. Chudoba a sociálna exklúzia ho uzatvára v negatívnych stereotypoch vlastnej rodiny a ostatných členovúzkeho sociokultúrneho kolektívu. Je potom viac než prirodzené, že v duchu imitačnej teórie vývoja pohlavných rozdielov 516chlapci aj dievčatá získavajú správanie typické pre svoje pohlavie tým, že pozorujú vzory rovnakého pohlavia a ich pohlavnetypické správanie napodobňujú a preberajú. Výsledky experimentálnych výskumov dokázali, že to platí zvlášť v prípade agresívnehosprávania. Deti ho imitujú zvlášť vtedy, ak ho predvádzajú vzory, ktoré v ich svete zaujímajú vysoké postavenie (rodičiaalebo staršie deti rovnakého pohlavia). Ak je modelové správanie úspešné, alebo zostáva minimálne bez trestu, takéto imitačnésprávanie sa výrazne fixuje. V rómskych rodinách letanovskej osady autorita otca i matky v súčasnosti nebezpečne poklesla(deti odmietajú poslušnosť, robia si čo chcú, nerešpektujú príkazy rodičov a starších), čo však neznamená, že obaja, teda oteci matka, nie sú dodnes silným imitačným vzorom v preberaní negatívnych stereotypov. Deti sú zároveň pod tlakom a vplyvomvonkajšieho prostredia osady, v ktorom sa pohybujú ostatné deti a dospelí.Letanovské Rómky strednej a staršej generácie boli vo svojich štrnástich rokoch 517 emocionálne prioritne naviazané nasvoju matku. Zároveň mali pred matkou veľký rešpekt a chodenie s chlapcom bolo v tomto veku výnimkou. Dnešné štrnásťročnédievčatá mamou pohŕdajú, odvrávajú jej a viac času trávia vonku s chlapcami ako doma s matkou.514 STIEGLER, B. – MICHALITSCH, G. Spravodlivosť v rodových vzťahoch. 1. vyd. Bra ti slava: Aspekt, 2009, s. 35 – 80.515 POLÁKOVÁ, E. Štúdie na tému etika a rómska problematika. 1. vyd. Nitra: Pe da go gic ká fakulta UKF v Nitre, 2002, s. 25 – 40.516 KARSTEN, H. Ženy – muži (Genderové role, jejich původ a vývoj). Praha: Portál, s. r. o., 2006, s. 36 – 38.517 Vek, v ktorom dnešné dievčatá v osade rodia svoje prvé dieťa.247