Minority v subsytéme kultúry

aktivitách iba na spev a tanec, pretože takýmto spôsobom výrazne redukujeme potenciál rómskych detí. Práve u detí zo sociálneznevýhodneného, a teda málopodnetného prostredia, sa javí ako žiaduce rozvíjať všetky aspekty osobnosti, schopnostia zručností. Na základe zistenia konštatujeme, že pod vplyvom etnického stereotypu o Rómoch – hudobníkoch a tanečníkoch si45,66 % rómskych detí myslí, že Rómovia sa môžu uplatniť iba v oblasti spevu a tanca. Tento predsudok je nutné cielenou prácouv komunitách eliminovať, pretože toto presvedčenie obmedzuje motiváciu a potenciál Rómov žijúcich v sociálne znevýhodnenomprostredí. Rozvoj rómskeho spevu a tanca nesporne patrí k rozvoju a posilňovaniu rómskej kultúry, ale nesmie nahrádzaťkomplexný rozvoj osobnosti.Napriek dostatočne naplnenej kognitívnej zložke postoja k vlastnej etnicite sme v ďalšom výskume (ktorého prezentácia nieje cieľom tohto príspevku) zistili, že celkový postoj rómskych detí k vlastnej etnicite nie je konzistentný, čo sa odzrkadľuje v problematickomformovaní etnickej identity. Problém s formovaním etnickej identity ľudí, ktorých národnosť, resp. etnicita je odlišnáako národnosť majoritného obyvateľstva potvrdzujú slovenské i zahraničné výskumy. 570,571 Tento jav úzko súvisí s procesom socializácierómskeho dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia. V primárnej socializácii dieťa na základe emočne silnýchidentifikácií preberá vzorce správania postoje, hodnoty, ktoré považuje za jednoznačné a nemenné. Aj v prípade, že všetkémunerozumie, preberá to do svojej optiky vnímania a posudzovania sveta a seba, pretože je to tak dobré pre „jeho významných ľudí“.Proces socializácie v sebe nesie obsah, ktorý odráža životnú skúsenosť človeka – socializátora a zároveň odráža aj požiadavkyspoločnosti, v ktorej socializácia prebieha. V majoritných rodinách proces socializácie viac-menej odráža požiadavky majoritnejspoločnosti, a preto dieťa prechod do foriem sekundárnej socializácie zvláda bez väčších problémov. Rómske dieťa z prostrediasegregovanej komunity sa však v inštitucionalizovanej socializácii stretáva s „odlišným svetom“, ktorý naň kladie množstvoneznámych požiadaviek, neakceptuje jeho diskurz a žiada prispôsobenie. Napriek tomu sem toto dieťa chce patriť a mať tusvoje miesto. A tak sa tvoriaca rómska identita stáva problematickou – na jednej strane je človeku daná, schvaľovaná skupinou,jej súčasťou je romipen 572 , na druhej strane sa referenčnou skupinou stávajú členovia majority. Táto referenčná skupinaa členstvo v nej je však mnohokrát nedosiahnuteľné pre predsudky voči Rómom. Pod vplyvom vlastností pripisovaných Rómommajoritou sa dokonca stretávame s úplne negatívnym postojom k vlastnej etnicite. Vo výskumnom súbore sme našli iba 39 detí,ktoré vnímajú svoju etnicitu jednoznačne pozitívne a až 37 detí, ktoré prežívajú svoju etnicitu vyhranene negatívne. Negatívneprežívanie vlastnej etnickej identity korešponduje s konštruktom sebanapĺňajúceho sa proroctva, s ktorým pracuje poradenstvoa terapia, ale pozná ho aj sociológia. Ak sú človeku, skupine, pripisované vlastnosti, správanie, motívy, ktorým nedokáže čeliť,tak ich prijme za svoje, stávajú sa v jeho ponímaní skutočnosťou. Rómske dieťa nedokáže znižovať status majoritnej skupiny, abyvyrovnalo sebahodnotu svojej ohrozenej sociálnej identity 573 (podľa mechanizmu Teórie sociálnej identity, Tajfel, 1981). Dokoncato preň ani nie je prípustné, pretože majorita je jeho referenčnou skupinou a je naň vyvíjaný tlak, aby sa stalo jej súčasťou. A takprijíma negatívne atribúty pripisované „svojej“ skupine a tieto sa stávajú súčasťou jeho etnickej identity. Ostatní participantiprežívajú v súvislosti s vlastným rómstvom indiferenciu, ambivalenciu alebo nevyhranenosť. To súvisí s formovaním etnickeja sociálnej identity v intenciách Teórie sociálnej identity (pre personálnu/intrapsychickú identitu človeka je náročné udržať sivysoké sebahodnotenie a zároveň sa identifikovať s in-group („svojou“ skupinou), ak je táto skupina minoritná a sú jej zvonkapripisované najmä negatívne atribúty) a s formovaním etnických postojov v období staršieho školského veku.ZáverEtnická identita ako multidimenzionálny konštrukt je v svojej podstate tvorená etnickým prežívaním, emóciami, ktoré saviažu k prežívaniu a hodnoteniu svojho etnického spoločenstva a seba, ako člena spoločenstva, až v druhom rade prichádzajú570 Bačová, V. Teórie osobnej a sociálnej identity v sociálnej psychológii. In: Československá psychologie, ISSN 0009-062X, 1994, roč. 38, č. 1, s. 30 – 44.571 Ros, M. – Huici, C. – Gómez, A. Comparative identity, category salience and intergroup relations. In: Capozza, D. – Brown, R. (eds.). Social IdentityProcesses: Trends in Theory and Research. London: SAGE, 2000, s. 81 – 96.572 Romipen – pravé rómstvo, tradície, morálka (nie„kultúra chudoby“, na základe ktorej sú majoritou Rómom pripisované vlastnosti).573 Podľa mechanizmu Teórie sociálnej identity (Tajfel, 1981)278