Minority v subsytéme kultúry

takým veciam neprišiel. Životný kolotoč pokračuje. Jedna z jej starších dcér je po prvýkrát tehotná, čo jej otec, Sonin rómskymanžel, svojsky sucho okomentuje slovami: „Už si tehotná? Dobre. V poriadku. Uvidíme, čo bude ďalej.“ Významnú úlohuv rómskom systéme hodnôt zohráva katolícke náboženstvo a viera v spasiteľa Ježiša Krista. Fatalizmus rómskeho prežívania sas požehnaním katolíckej cirkvi odbíja znesiteľnejšie. Neschopnosť rómskych rodičov naučiť sa naspamäť desatoro pred krstomšestnásteho dieťaťa nie je dôvod na reštrikciu odopierajúcu Rómom nárok na ukotvenie v objímajúcom náručí svätej matkyvšetkých matiek – slovenskej katolíckej cirkvi. Chod a fungovanie zdravotníckych zariadení a cirkevných inštitúcií zabezpečujebiela majorita. K výraznejšej vzájomnej konfrontácii skupiny rómskych žien dôjde v čakárni ambulancie detského lekára. Soňa sapozastaví nad množstvom rómskych detí, ktoré sa v neuveriteľnom tempe rodia na svet, načo je atakovaná spolurodičkami, žebudú mať toľko detí, koľko bude treba, napriek všetkému. Chudobe, nedostatku, nepohodliu. Veď ich matky ich mali neraz aj 24.Príchod novorodenca domov je dôvodom na emotívnu oslavu. Podnapitý manžel si zjavne žiadne obavy o budúcnosť svojej ženya detí nepripúšťa. Populačná explózia takýchto rozmerov je vzhľadom na životné podmienky rómskych osadníkov pre bielu majoritunepredstaviteľná. Rusnokovej sa tak podarilo cez Soninu spoveď poodhaliť tradičné zmýšľanie rómskych žien a osvetliť ichpostavenie v rámci rómskej komunity, a to cez nazeranie jednej z nich, čo je najsilnejším prínosom jej dokumentárneho príbehu.Pracovala pritom len s využitím tradičných dokumentárnych techník, keď dokumentarista ostáva vnímavým pozorovateľoma nezainteresovaným pátračom. Autorka sa podpísala pod námet, scenár, produkciu i réžiu filmu. Zároveň si sama robila kameruv spolupráci s pomocným kameramanom Petrom Zalubelom. Rómska intimita vytryskla na plátno v podobe surovej reality,zachytenej bez inscenovania, bez používania metafor alebo vykonštruovaných symbolov. Existenčná situácia a postavenie rómskejženy v súčasných pomeroch rómskych osád sa odkryli v plnej nahote, čím vznikol pozoruhodný portrét videný z perspektívyrómskeho nazerania na seba samých. Niet sa preto čo čudovať, že po skončení filmu sa na plátne objaví informatívny titulok,z ktorého sa dozvedáme, že Soňa je opäť v druhom stave.Rusnokovej film O Soni a jej rodine ostáva doposiaľ najsilnejším svedectvom o živote Rómov na Slovensku. Hlavne vďakaobrátenej optike, z vonkajšieho pohľadu na vnútorný, sebakritický a autoreflexívny pohľad. Hlavná postava je zároveň reprezentantkouskúmanej minority. Sonine šepkané monológy nadobúdajú v rámci zvukovej dramaturgie významotvorné konotácie.V prenesenom zmysle slova zastupujú hlas, ktorému je tradíciou odopierané vyjadrovať sa verejne a bez obáv alebo kritickyhodnotiť tradičný poriadok. Pritom môžeme konštatovať, že Sonine názory sú uvedomelým výkrikom do tmy. Avšak aniona si nemôže dovoliť narušiť tradičný systém hodnôt, ktorý dovoľuje Rómom prežiť na zemi za každých okolností. Aj týchnajotrasnejších, o čom svedčí ich každodenná realita v osadách na východe, v demokratickej krajine Slovensko, v demokratickomklube bohatých krajín, označovanom ako Európska únia. A demografická krivka im v tomto smere dáva za pravdu.Ostáva v platnosti že Juraj Lehotský si svoj prvý veľký autorský film odkrútil až v prípade na festivale v Cannes ocenenýchSlepých lások z roku 2008. Protagonistami filmu sú nevidiaci. Rómska problematika sa objavuje v príbehu o vzťahu nevidiacejdvojice Róma Mira a Nerómky Moniky. Nevidiaci Róm Miro musí často bojovať s predsudkami vidiacej väčšiny a svojho blízkehookolia len preto, aby mohol uskutočniť svoju túžbu a žiť v partnerskom zväzku so slabozrakým bielym dievčaťom Monikou. PredBohom sú si všetci rovní, preto sa k nemu nevidiaci Róm Miro obracia, aby dokázal ustáť absurdné argumenty okolia, ktoré ťažkoznáša jeho rasovo zmiešaný vzťah. Miro pritom farbu pleti nikdy nevidel, preto je Lehotského poukaz na absurditu pri rozlišovaníkladov a záporov človeka len na základe farby pleti ukázanom na príklade zmiešaného partnerského vzťahu dvoch nevidiacichukážkovo antirasistický.Autorský dokument Jara Vojteka Malá domov z roku 2008 spája s jeho ďalším filmom z roku 2010 s názvom Z kola von:Čo je za tým? tematická príbuznosť. Obidva vypovedajú o marginalizovaných komunitách a ich problémoch a v režisérovejtvorbe patria medzi objednávkové projekty z prostredia organizácií tretieho sektora zameraných na prekonávanie mentálnychbariér sociálneho charakteru. Vojtek si za hýbateľa deja vyberá extrovertnú postavu Róma Vlada Sendreia, ktorý vzhľadom naosobné skúsenosti s mediálnym prostredím bol sám o sebe prísľubom aktívneho a samostatne konajúceho hrdinu, ktorý dokážedostatočne zaujímavo a vlastným vkladom pútať pozornosť okolo tematicky snímaného záznamu projektu zacieleného cez futbalna problematiku rasizmu. Dokument sa systematicky sústredí na odbúravanie predsudkov medzi Rómami a majoritou. Nejde357