Minority v subsytéme kultúry

Stabilizácia gay identity a LGBTI politikaV súčasnom sexuálne-minoritnom (meta-)diskurze gay identita pomerne bežne nevystupuje osamote: je (prinajmenšomdiskurzívne) viazaná na mnohé ďalšie identity (a to so všetkými pozitívnymi i negatívnymi dôsledkami, ktoré takéto väzby môžumať). Hoci sú identity objavujúce sa v širokom koncepte LGBTIAQ... 910 obdobne diskurzívne/sociálne regulované, evidentne súvymedzované na základe rôznych znakov:– L (lesbizmus), G (gaystvo), B (bisexualita), A (asexualita) – jednotiacim prvkom je minoritná sexualita/túžba, resp. absenciatúžby vôbec v prípade asexuality.– T (transgender), I (intersex) – základom sú rôzne nenormatívne konfigurácie telesnosti, resp. inkongruencia medzi (askribovaným)pohlavím/genderom.– Q (queer) je výrazne polysémický (meta-)koncept, ktorý môže v kontexte rozoberanej skratky fungovať jednak ako samostatná,i keď svojou podstatou neurčitá „identita“, 911 jednak ako strešný koncept pohlavno-genderovo-sexuálnej inakosti.V akronyme LGBTIAQ či jeho variantoch (v istej dobe sa napr. používalo kratšie LGBTQ) môže plniť aj funkciu neuzavretéhoukončenia s významom „a ďalšie nenormatívne identity“.Skratka LGBT má pôvod v inom kultúrnom kontexte 912 a u nás sa akceptuje len postupne. Minoritný aktivizmus na Slovenskunapríklad aktuálne využíva skratku LGBTI.Koľkokoľvek identít však bude skratka zahŕňať a akokoľvek budú jej prvky zoradené, identifikácia s takýmto mnohozložkovýmoznačením si v princípe nevyhnutne žiada výrazné politické povedomie subjektov: tie si musia byť vedomé (dôvodov) súvislostímedzi zjednotenými/zjednocujúcimi sa, no neraz odlišnými konceptmi (z ktorých je, navyše, každý vnútorne rozmanitý a politickynevyhnutne podlieha už opísanej strategickej esencializácii). Subjekt/objekt LGBTI politiky si musí uvedomovať, prečo súvôbec politická reprezentácia a akcia dôležité a prečo môže byť efektívnejšie, ak sa politizácia hľadísk pomerne malých skupínpopulácie uskutočňuje koordinovane. Musí chápať aj to, prečo sa ľudia s nenormatívnym pohlavím/genderom (napr. z hľadiskabinarity neurčitým či „skríženým“) pridružujú k ľuďom s nenormatívnou sexualitou/túžbou; pritom aj vo vnútri samotnejnenormatívnej sexuality/túžby je táto kolektívna identifikácia mnohokrát problematická (už lesbicko-gayská spolupráca nie jesamozrejmá, 913 nehovoriac o liminálnych konceptoch bisexuality či omnisexuality, ktoré z heteronormatívneho pohľadu nie súani normatívne, ani opozitné, ale priam abjektné). Ak toto jasné povedomie o potrebe jednoty (resp. spolupatričnosti) LGBTIv záujme politickej akcie nie je prítomné, samotný pojem sa destabilizuje tými, ktorých má obhajovať. Zákonite sa objavujeotázka, či vôbec je ešte vnútorne nekonzistentný pojem politicky použiteľný.Hoci som sa v tejto kapitole venoval pozitívne motivovanej stabilizácii gay identity, vytváranie a upevňovanie predpokladu„všetci gayovia sú rovnakí“ je, ibaže z iných dôvodov, kľúčové i pre druhú, negatívne motivovanú stranu – homofóbne diskurzy.910Súčasťou inkluzívnej skratky sú rôzne identity. K pôvodnému LGBT sa na označenie ďalších identít postupne pridávajú ďalšie písmená. Význam obzvlášť novšíchčastí akronymu spravidla závisí od kontextu použitia. Napríklad, podľa niektorých interpretácií sa za Q skrýva angl. questioning, t. j. majúci/a pochybnosti(o nejakom aspekte svojej identity), spytujúci/a sa, „ako to vlastne so mnou je, aký/á som“. A zas môže odkazovať na asexualitu, ako aj na angl. allies, t. j.spojencov/kyne, prívržencov/kyne LGBT osôb a práv. (Porov. napr. SZULC, Łukasz. From Queer to Gay to Queer.pl: The Names We Dare to Speak in Poland. In:Lambda Nordica, 2012, roč. 17, č. 4, s. 67.)911 Chápanie queer ako identity je diskutabilné, keďže identita je v podstate totožnosť, rovnakosť (pozri aj pozn. 922). Odôvodnená je tak otázka, ako môžebyť „queer“ subjekt vo vzťahu k inému subjektu interpretovaný ako rovnaký (identický), keď sa vlastne už samotné queer vymedzuje ako iné, nejasné,nejednotné.912 Najčastejšie sa uvádza, že moderné hnutie za LGBT práva sa zrodilo v atmosfére verejného vyjadrenia odporu voči (dovtedy už dlhodobejšie realizovanej)policajnej perzekúcii návštevníkov/čok „queer“ podniku Stonewall Inn v New Yorku v roku 1969. Stonewallské nepokoje ako „spúšťač“ kolektívnej verejnejpolitizácie pohlavno-genderovo-sexuálnych inakostí boli o rok neskôr nasledované prvým pride pochodom. Veľmi zaujímavá a dôležitá je diskusia o globálnompreberaní výrazov (a teda aj konceptov) označujúcich napr. aspekty sexuality; píše o nej napr. poľský queer teoretik Łukasz Szulc (SZULC, Łukasz. FromQueer to Gay to Queer.pl: The Names We Dare to Speak in Poland. In: Lambda Nordica, 2012, roč. 17, č. 4, s. 69 n.).913 V analyzovanom diskurze sa to prejavuje napr. aj v sporoch o to, ktorá sexuálna identita bude v akronyme uvedená na prvom mieste (LGBT/GLBT).417