Minority v subsytéme kultúry

Napriek už spomínaným negatívnym postojom k pojmu identity, resp. kultúrnej identity, sa ukazuje, že táto problematika jenosná aj v súvislostiach včleňovania príslušníkov minorít do sociálneho a kultúrneho života, ale i pri kreovaní kultúrnej identitykontinentálnej – európskej, ktorá by mala byť i jednou z ciest prekonávania tenzií z odlišnosti, ako konštatuje Umberto Eco. 21Kultúrnu identitu chápeme ako dynamický komplex pocitov súnáležitosti k jednej alebo viacerým kultúrnym celkom/skupinám vrátane hodnôt, významov, postojov, ktoré sú na tento pocit súnáležitosti viazané. Život v multikultúrnom kontexteje typický aj (alebo práve) pre migrantov a príslušníkov menšín. Tieto skupiny nie sú konfrontované iba s inými kultúrami, alečasto (ako skupiny) i s relatívne nízkym sociálnym postavením. Tieto podmienky môžu viesť ku kríze identity, alebo minimálneku zmätku v súvislosti so sebahodnotením a prežívaním vlastnej identity.Kreovanie identity v kontexte multikulturalityTento proces bezprostredne súvisí s odpoveďami na dve zásadné otázky:• Je dôležité zachovať si kultúrnu identitu (zvyky, jazyk, náboženstvo)?• Je dôležité nadväzovať a pestovať vzťahy s inými skupinami, napr. s príslušníkmi dominantnej kultúry?ÁnoNieÁno integrácia asimiláciaNie segregácia marginalizáciaPočetné výskumy realizované vo viacerých krajinách, najmä medzi populáciou migrantov, dokazujú, že podľa druhu odpovedemožno definovať štyri najčastejšie typy/profily kultúrnej identity. V stručnosti pripomenieme výskum J. S. Phinneyovej 22 ,realizovaný medzi mladými ľuďmi, ktorí pochádzajú z prostredia migrantov alebo minorít.Potvrdila základné typy identít kreovaných k multikultúrnom prostredí:• etnicky viazaný alebo segregačný,• národne/štátne orientovaný alebo asimilačný,• bikultúrny alebo integrovaný,• difúzny alebo marginalizovaný.Segregačný typNositelia tohto typu identity sú silno naviazaní na etnickú kultúru rodičov, resp. predkov. Striktne vyznávajú hodnoty, postojea praktiky svojej skupiny. Cítia sa byť v prvom rade príslušníkmi kultúry pôvodu, menej sa identifikujú s krajinou, v ktorejaktuálne žijú, necítia k nej príslušnosť. Komunikujú najmä etnickým jazykom, jazyk hostiteľskej krajiny ovládajú v menšej miere.Priateľstvá pestujú najmä vo svojej skupine.Asimilačný typJeho nositelia si želajú byť čo najskôr včlenení do väčšinovej spoločnosti. Prejavujú relatívne malý záujem o kultúru svojhopôvodu. Majú slabý kontakt s rodinou a kreujú si nové sociálne siete mimo spoločenstva pôvodu. Ovládajú na dobrej úrovninárodný/štátny jazyk, je nepravdepodobné, žeby na rovnakej úrovni mali osvojený i jazyk pôvodnej kultúry.21 ECO, U. L’identità europea è il dialogo. In: L´Espresso [online]. 22 ottobre 2013. Dostupné na internete: www.espresso.republica.it [cit. 2013-10-22].22 PHINNEY, J. S. Ethnic Identity and Acculturation. In: Acculturation: Advances in theaory, measurement, and applied research. Washington, DC: AmericanPsychological Association, 2003, pp. 63 – 81.23