Minority v subsytéme kultúry

aj Médi, 292 ktorí majú árijskí pôvod a ich jazyk patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny, do severozápadných staroiránskych jazykov.293 Kurdský jazyk jazykovedci zaraďujú do severozápadnej skupiny novoiránskych jazykov. Príbuznosť týchto dvoch skupínlingvisti odvodzujú napríklad aj na základe rozboru staromédskeho slova „kurd“ (v preklade „silný“). Toto slovo aj s pôvodnýmvýznamom sa objavuje v kurmándžíjskom dialekte. 294Kurdská minorita na Blízkom východeKurdi predstavujú počtom najväčší národ bez vlastného štátneho útvaru. Žijú roztrúsení na území rôznych štátov a v etnickyodlišných spoločenstvách. No ich hlavným cieľom je vytvorenie spoločného štátu aj napriek tomu, že sú politicky roztrieštenía ako etnikum predstavujú pestrú mozaiku kmeňov a rodinných klanov rôznej konfesionálnej príslušnosti, ktoré migrujú naúzemí štyroch rozličných krajín.V minulosti Kurdi žili nomádskym životom v uzavretom kmeňovom systéme s pevnou spoločenskou hierarchiou a patriarchálnourodinnou štruktúrou. Kmeňová a klanová uzavretosť predurčovala osud každého člena rodiny. Prísna hierarchia mocizabezpečovala nedotknuteľnosť feudálnym pánom/vodcom a ich rodinám. Člen klanu musel rešpektovať ich rozhodnutia a nesmelsa pohybovať mimo povoleného územia. Veľkostatkári (nazývaní„aghovia“) vlastnili pôdu, disponovali ňou a aj ľuďmi, ktorína nej pracovali. Zmeny politických a ekonomických podmienok vyústili do kmeňových sporov a náboženských rozdielov, čímsa uzavretosť životného priestoru začala narúšať. Kurdská spoločnosť bola rozdelená na množstvo súperiacich a navzájom bojujúcichkmeňov. Mnohé vodcovské rodiny boli rôznou mierou spriaznené s mocenskými autoritami domovského štátu (Turecka,Iránu či Iraku). A to je jeden z hlavných dôvodov neúspechu snáh o dosiahnutie etnickej a kultúrnej autonómie.Konfesionálna štruktúra kurdského etnika je veľmi rozmanitá. Kurdi vyznávajú monoteistické viery (judaizmus, kresťanstvoa islam), ale aj iné náboženstvá (zoroastrizmus, baháizmus). Väčšina Kurdov sa hlási k sunnitskému islamu šafijovského právnehosmeru. 295 Menšie skupiny patria k menšinovým moslimom šiítského a alawitského smeru 296 (predovšetkým v Iráne a Iraku).V rôznych oblastiach historického Kurdistanu žijú kurdské komunity zvláštneho náboženského spoločenstva nazývaného„jazídíja“. Jej členovia hrali v minulosti dôležitú rolu v kurdskej kmeňovej spoločnosti. Najväčšia skupina žije v severnom Iraku,kde sídli najvyššia hlava jazídíjovcov a kde sa nachádza aj ich ústredná svätyňa. Niektorí autori ich označujú za islamskú sektu.Uznávaný český islamológ Kropáček 297 však upozorňuje, že nejde o islamskú sektu, ale o synkretistické náboženstvo, v ktoromsa mnohé islamské prvky miešajú s rôznymi religióznymi tradíciami Predného východu (šamanistickými, sabejskými, zoroastristickými,židovskými a kresťanskými). Islamský podiel je najvýraznejší, zahŕňa napríklad chlapčenskú obriezku, 298 pôst, púť,ezoterické prvky súfizmu (islamského mystického učenia). Jazídíjovci vytvárajú uzavreté endogamné a hierarchicky členenéspoločenstvo. Islamská ortodoxia odsúdila prívržencov tejto sekty ako heretikov.Konfesionálna štruktúra kurdského etnika potvrdzuje, že nikdy neexistovalo žiadne jednotné náboženstvo, ktoré by mohloplniť zjednocujúcu funkciu na vytvorenie spoločného spisovného jazyka, a tým aj jednotnej písomnej fixácie kultúrneho odkazu292 V 8. – 7. storočí pred n. l. si vytvorili v severozápadnej časti Iránskej náhornej plošiny vlastný štát.293 KRUPA, V. – GENZOR, J. Jazyky sveta v priestore a čase. Bratislava: Veda, 1996, s. 57.294 K pôvodu Kurdov pozri BOIS. T. – MIRCHÁN, M. T. Tárích al-akrád (História Kurdov. Arabský preklad anglického originálu: Thomas Bois, The Kurds, 1966).Dimašq: Dár al-fikr, 2001; IZADY, M. R. The Kurds: A Concise Handbook. Taylor&Francis, 1992; ZAKI, M. A. – AWNI, M. A. Chulása tárích al-kurd wa kúrdistán.(Stručné dejiny Kurdov a Kurdistanu. Arabský preklad anglického originálu: Muhammad Amin Zaki, A Short History of the Kurds and Kurdistan. Vol. I, Vol. II.,2008) Al-Káhira: Nawábigh al-fikr, 2009.295 Jeden zo štyroch právnych smerov v islame, ktorý sa snaží o kompromis medzi tými, čo presadzujú rozhodujúcu úlohu tradície, a stúpencami práva na vlastnýnázor. Porov. DROZDÍKOVÁ, J. Lexikón islámu. Bratislava: Kalligram, 2005, s. 23.296 Porov. DROZDÍKOVÁ, J. Lexikón islámu. Bratislava: Kalligram, 2005, s. 203.297 KROPÁČEK, L. Duchovní cesty islámu. Praha: Vyšehrad, 1998, s. 200 – 201.298 V tomto kontexte treba upozorniť, že ženská obriezka nie je islamským fenoménom a s islamským učením nijako nesúvisí. Tento zvyk sa vykonával odpradávnav afrických kmeňoch. Do okolitých krajín sa rozšíril starovekými obchodnými cestami. Moslimovia sa s týmto rituálom stretli počas svojich výbojov naafrický kontinent, kde konvertovaní príslušníci afrických kmeňov neboli ochotní vzdať sa tradičných rituálov a tento zvyk spojili s islamom.158