Minority v subsytéme kultúry

ÚvodProblematika postavenia etnických a náboženských minorít v arabskom kultúrnom prostredí Blízkeho východu patrí medzicitlivé a pomerne nebezpečné otázky. Aktuálna situácia na Blízkom východe ovplyvnená udalosťami Arabskej jari a jej následkamivyvoláva potrebu hlbšieho zamyslenia sa nad problematikou minorít v tomto regióne. Súčasné diskusie alebo debaty ponúkajúrozdielne názory, ktoré môžeme rámcovo rozdeliť na názory akademickej obce a názory aktivistov či ochrancov ľudských práv.Rovnako tak aj bádateľov, ktorí v súčasnosti publikujú závery svojich výskumov k danej problematike, môžeme rozdeliť do dvochskupín. Na jednej strane sú to arabskí odborníci žijúci mimo územia Blízkeho východu, kde nemajú na nich dosah ich domovskérežimy a cenzúrne komisie. Alebo sú to západní bádatelia, ktorí prezentujú svoj názor z európskeho pohľadu, pretože spravidlavychádzajú z európskych kritérií a európskych podmienok. Pri serióznom sledovaní tejto problematiky však musíme brať doúvahy uhol pohľadu skúmania otázky menšín v danom kultúrnom prostredí.Menšinová problematika prekračuje rámec akademického výskumu, pretože otázka postavenia minorít a ich diskriminácieči miery integrácie alebo asimilácie sa dotýka každodennej reality v mnohých spoločenstvách. V nezávislých štátoch je spojenás otázkou zachovania suverenity štátu, udržania politickej stability, ako aj ekonomického a kultúrneho rozvoja.Otázka menšín je problémom univerzálnym, neobmedzuje sa len na zaostalé a rozvojové krajiny, ale trápi aj vyspelé štátysveta. 285 Tento problém je ako nekonečný príbeh, pretože prechádza rôznymi historickými obdobiami. Objavuje a stráca sa vždyv závislosti od mocensko-politických, spoločenských, kultúrnych a hospodárskych zmien, ku ktorým dochádza v časopriestore.Postavenie etnických a náboženských minorít na Blízkom východe skrýva v sebe reálny sociálny a ekonomický konflikt,ktorý sa prejavuje v rôznych rasových, etnických a náboženských sporoch a nepokojoch. Tento stav je spojený s princípomdemokracie, ochranou ľudských práv a slobodou prejavu, ktoré, bohužiaľ, ešte nie sú bežnou realitou na území Blízkeho východu.V tomto kontexte je nevyhnutné vysvetliť korene vzniku menšinovej otázky na Blízkom východe, pretože väčšina európskychvýskumníkov spája akékoľvek negatívne javy týkajúce sa tohto regiónu s islamským náboženstvom. Pritom ignorujú skutočnosť,že menšinový kontext sa objavil na Blízkom východe práve vďaka západným mocnostiam, ktoré majú výrazný podiel na politizáciiproblematiky minorít v danom regióne. Tá sa datuje na začiatok západnej expanzie do osmanského územia, do obdobiazavedenia princípu takzvanej „ochrany menšín“. 286Západné štáty podporovali záujmy kresťanskej menšiny, čo prispelo k posilneniu ich pozície. Francúzsko podporovalo katolíkov,Rusko pravoslávnych a Veľká Británia podporovala menšinu drúzov. Po prvej svetovej vojne sa Francúzsko pokúšalo rozdeliť Sýriuna malé štáty podľa etnickej a náboženskej príslušnosti, napríklad vytvoriť štát alawitov či štát drúzov, alebo podporovali ambíciekurdskej menšiny. Celková politizácia otázky menšín vyvrcholila po oddelení Libanonu od Sýrie a založení štátu Libanon nazáklade princípu sektárskej rovnováhy. Arabská jar 2011 len oživila menšinovú otázku, ktorá sa stala súčasťou procesov politických,sociálnych, kultúrnych a ekonomických zmien na Blízkom východe.Pokiaľ ide o kultúrno-historické pozadie danej problematiky, je potrebné vrátiť sa hlbšie do histórie arabsko-islamskéhodobývania nových regiónov. Islamský kalifát zabral oblasti od Číny na východe až po juhozápadnú Európu a Atlantický oceánna západe. Národy a etniká tohto obrovského územia boli konfrontované s novým náboženstvom (islamom) a s Arabmi akonositeľmi nového učenia. Výsledkom bolo rozdelenie obyvateľstva dobytých území do troch skupín:• Prvú skupinu tvorilo arabizované obyvateľstvo, ktoré prijalo islam a usadilo sa v oblasti dnes známej ako Arabský svet.• Druhá skupina bola arabizovaná, ale neprijala islam, tam patrili pôvodné arabské kmene, ktoré sa predtým sťahovali z Arabskéhopolostrova a udržali si svoju pôvodnú vieru – kresťanstvo.285 Ako napríklad Francúzsko, Belgicko, Írsko, USA, Austrália a ďalšie286 Táto ochrana sa vzťahovala iba na náboženské komunity kresťanov a židov, ktoré tvorili v Osmanskej ríši (1517 – 1922) uznávané menšinové obce tzv.millety. Ich príslušníci mohli uplatňovať zákony a tradície svojej viery, pokiaľ neboli v rozpore s legislatívou a záujmami osmanského štátu. Nemoslimskémillety tak získali status „dhimmí“, t. j. status ochrany. Išlo o samosprávu kresťanskej či židovskej náboženskej obce, ktorú riadili vlastné duchovné autoritys výsadným postavením v správe celého štátu. Porov. LEWIS, B. Dějiny Blízkého východu. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1995, s. 283 – 291.156