Minority v subsytéme kultúry

„V našej dobe by i mladý muž druhému sotva závidel jeho schopnosti alebo umenie,lásku krásnej ženy alebo slávu, ale peniaze by závidel určite.“Søren Kierkegaard 1007Závisť ako základný atribút mimetickej túžby, ktorej odvekú prítomnosť v akejkoľvek podobe dokladá i výrok dánskehonáboženského mysliteľa, filozofa, literárneho kritika, zakladateľa existencializmu S. A. Kierkegaarda. R. Girard však problémzávisti nachádza už v Dekalógu Starého zákona v prikázaní č. 10: „Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželkusvojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho“. 1008 Z uvedeného vyplýva, akejpovahy je mimetická túžba. Vo svojom diskurze používa skôr pojem mimetizmus namiesto imitácia, čo argumentuje zo psychologickéhohľadiska: „Používam obe slová, ale v rozdielnych kontextoch. V pojme mimetizmus je menej vedomia. V imitácii jeho viac“. 1009 Ako príklad poslúži správanie u detí: „... dieťa má s dospelými vzťah externej mediácie, t. j. pozitívnej imitácie, kýms ostatnými deťmi má vzťah internej mediácie, teda rivality.“ 1010 V kontexte závisti, žiarlivosti ide o neodolateľný sklon túžiť potom, po čom túžia Druhí, to znamená napodobniť ich túžby. 1011Schéma mimetickej túžby je nasledovná:Subjekt → prostredník/model/rival → objektTúžba je charakteristická triadickosťou a priestorovo sa dá zobraziť v rámci trojuholníka. Kategória prostredníka/modelu/rivala zohráva dôležitú úlohu s ohľadom na neautonómnosť mimetickej túžby, preto nie je možné hovoriť o autonómnej túžbe.V tejto súvislosti R. Girard dokonca polemizuje so S. Freudom a jeho koncepciou oidipovského komplexu. Ilustruje to tvrdenieR. Girarda: „... ako už bolo povedané, túžba má trojuholníkovú štruktúru. V krajných bodoch základne trojuholníka sa nachádzatúžiaci subjekt (ktorý je zároveň imitátorom) a objekt túžby. Vrchol trojuholníka tvorí model, ktorý ako prvý naznačil, že objekt jehodný túžby.“ 1012René Girard vymedzuje dva typy pôsobenia modelu v závislosti od jeho vzdialenosti od subjektu. 1013 Zaujímavým je fakt, žemodel nemusí byť len konkrétna osoba, ale i abstraktná idea či postava z beletrie. Mimetická túžba sa teda vymedzuje v opozíciivoči Druhému. Ocitáme sa v situácii, keď dochádza k rivalite, nevraživosti až nenávisti, z čoho vzniká napätie a kríza. „... Mimézav spojení s túžbou preto automaticky vedie ku konfliktu.“ 1014 Samozrejme, že neobchádzame prípady, keď nemusí v rámcispoločnej túžby nevyhnutne dôjsť ku konfliktom. Pozornosť však venujeme práve miméze, ktorá vedie k rivalite. V tomto bodeR. Girard používa pojem „skandalon“ vo význame pohoršenia, či ako „kameň úrazu“. Skandalon „kladie dôraz na prvé fázy mimetickéhocyklu, na súperov, ktorí sú jeden druhému na prekážku, ktorí sú spolu, hoci by chceli byť od seba ďaleko.“ 1015 Krízavrcholí a výsledkom je nasmerovanie napätia, nenávisti voči niekomu tretiemu a tu na scénu vstupuje kategória obete. Ideo paradoxný zvrat v súperení, ktoré sa končí voľbou tzv. obetného baránka.1007 KIERKEGAARD, S. Současnost. Praha: Mladá fronta, 1969, s. 24. Bez ISBN.1008 SVÄTÉ PÍSMO Starého i Nového Zákona. Trnava: SSV, 2000, s. 158, Exodus 20, I-17. ISBN 80-7162-326-1.1009 GIRARD, R. Pôvod kultúry. Rozhovory s Pierpaolom Antonellom a Joãom Cezarom de Castro Rocha. Bratislava: Agora, 2011. s. 63, ISBN 978-80-969394-5-9.1010 Ibid., s. 65.1011 GIRARD, R. Lež romantismu a pravda románu. Praha: Dauphin, 1998, s. 19. Bez ISBN.1012 KIRWAN, M. René Girard. Uvedení do díla. Brno: CDK, 2008, s. 26. ISBN 978-80-7325-142-0.1013 Poz. bližšie: GIRARD, R. Lež romantismu a pravda románu. Praha: Dauphin, 1998, s. 19. Bez ISBN.1014 GIRARD, R. Violence and the Sacred. Johns Hopkins UP, Baltimore; Athlone, London, 1977. In: KIRWAN, M. 2008. René Girard. Uvedení do díla. Brno: CDK,2008, s. 26. ISBN 978-80-7325-142-0.1015 GIRARD, R. Pôvod kultúry. Rozhovory s Pierpaolom Antonellom a Joãom Cezarom de Castro Rocha. Bratislava: Agora, 2011, s. 132. ISBN 978-80-969394-5-9.448