Minority v subsytéme kultúry

Teórie sociálnej identityH. Tajfel 546 vo svojej teórii sociálnej identity rozlišuje pri pojme seba personálnu identitu, týkajúcu sa charakteristík človeka,a sociálnu identitu odvodenú od poznania svojho členstva v sociálnej skupine spolu s hodnotami a emocionálnymi významamispojenými s týmto členstvom. Teória sociálnej identity odmieta jednostranné sústredenie sa na motiváciu človeka dosiahnuťvysokú úroveň sebahodnotenia a sústreďuje sa na motiváciu udržať si pozitívnu sociálnu identitu a vysoké skupinové sebahodnotenie.Podľa teórie sociálnej identity je sociálna identita základom skupinového správania. 547 Pri vysvetľovaní medziskupinovejdiferenciácie a vnútroskupinovej kohézie vychádza z princípov sociálnej kategorizácie a sebakategorizácie. 548Proces sebakategorizácie je opísaný ako aktivita kognitívneho systému človeka, pomocou ktorej kategorizuje sociálnestimuly. Dochádza k organizovaniu sociálnej percepcie a optimalizácii sociálneho stimulu. Človek minimalizuje rozdiely vo vnútrikategórie a maximalizuje rozdiely medzi kategóriami, čím produkuje stereotypy pri vnímaní vlastnej a cudzej skupiny a radí sado konkrétnej sociálnej kategórie.M. A. Hogg a J. C. Turner 549 sa venovali sebakategorizácii v skupinovej interakcii. Vymedzili ju ako sociálny proces referenčnéhoinformačného vplyvu, ktorý obsahuje tri závislé komponenty:1. sebakategorizáciu,2. odhalenie vnútroskupinových noriem,3. priradenie noriem sebe samému.V nadväznosti na teóriu sociálnej identity koncipovali H. Giles, R. Y. Bourhis a D. W. Taylor etnolingvistickú teóriu identity.Vychádzali z toho, že práve jazyk je tým diferencujúcim prvkom, na základe ktorého sa členovia skupiny porovnávajú s inýmiskupinami. Piliermi etnolingvistickej teórie identity sú stratégia mobility a stratégia vitality. 550Stratégia mobility je snahou používať jazyk dominantnej skupiny, kultúrne a jazykovo sa asimilovať. Ak by však túto stratégiupoužilo príliš veľa členov etnolingvistickej skupiny, skupina by zanikla, pretože by sa stratila jej jazyková základňa. Pretoje nutné, aby v skupine fungovala stratégia vitality, čiže jej schopnosť prežiť ako odlišná a aktívna entita v prostredí viacerýchskupín. Giles a kol. (1977) hovoria o troch faktoroch vitality:1. statusové (politická, ekonomická a lingvistická prestíž),2. demografické (počet, koncentrácia, imigrácia, prírastok),3. inštitucionálne (vzdelávanie, jazyk v médiách, spolky). 551H. Giles a P. Johnson doplnili tieto faktory o ďalšie dva:4. vnímané skupinové hranice,5.viacnásobné skupinové členstvá. 552V Harrého etogenickej psychológii sa znovu vraciame k problému jazyka (diskurzu) pri formovaní identity a k personálnosociálnemurozmeru identity. R. Harré rozlišuje individuálnu sociálnu bytosť a personálnu bytosť. Individuálnu sociálnu bytosťchápe ako závislú od sociálnych pravidiel a prostriedkov, sociálnych konvencií a aktivít, čiže ako závislú od konverzácií, ktoré sa546 Tajfel, H. Human groups and social categories: Studies in social psychology. Cambridge: Cambridge University Press, 1981, s. 363.547 Bačová, V. Teórie osobnej a sociálnej identity v sociálnej psychológii. In: Československá psychologie, ISSN 0009-062X, 1994, roč. 38, č. 1, s. 30 – 44.548 Pozri v Turner, R. H. The role and the person. In: American Journal of Sociology. ISSN 0002-9602, 1978, roč. 84, č. 1, s. 1 – 23.549 Hogg, M. A. – Turner, J. C. Social identity and conformity: A theory of referent informational influence. In: Doise, W. – Moscovici, S. (eds.) Current Issuesin European Social Psychology (Vol. 2). Londýn: Cambridge Press, 1987, s. 139 – 192.550 Giles, H. – Bourhis, R.Y. – Taylor, D. W. Toward a theory of language in ethnic group relations. In: Language, ethnicity and intergroup relations. New York:Academic Press, 1977, s. 307 – 348.551 Ibid., s. 307.552 Giles, H. – Johnson, P. Ethnolinguistic identity theory: A socio-psychological approach to language maintenance. In: International Journal of the Sociologyof Language, ISSN 0165-2516, 1987, roč. 63, s. 69 – 99.272