Minority v subsytéme kultúry

ÚvodRodinu môžeme považovať za malú sociálnu skupinu, ktorá si v interakcii so širšími spoločenskými inštitúciami formujesvojskú charakteristickú štruktúru. Je to celok, v ktorom sa na základe emocionálnych príbuzenských vzťahov medzi rodičmi,rodičmi a deťmi, resp. medzi ostatným príbuzenstvom, utvárajú osobitné vzťahy. Každá rodina prechádza mnohými zmenami.Patria sem zmeny v štruktúre rodiny a zmeny v jej funkciách. 529 Aj v rómskej rodine dochádza k určitým zmenám. Zmenyv súčasnej rómskej rodine sme pozorovali na Orechovom dvore. Lokalita Orechov dvor sa nachádza cca 800 m na juh od súvislezastavanej plochy mesta Nitra. Je to bývalý areál hospodárskeho dvora, ktorý v roku 2004 zmenil svoje funkčné využitie nabývanie.Tradičná rómska rodinaKatarína Konečná uvádza, že „rómska rodina rovnako ako iné rodiny prechádza spoločenským vývojom, ale nesie v sebe ajretardačné trendy, tradície a všetky prejavy rómskeho etnika.“ 530 Rodina vytvára jedno z najdôležitejších socializačných prostredí.Poskytuje jednotlivcovi jeho základnú totožnosť, vytvára predovšetkým zázemie pre prvé poznávanie a citové zážitky. PodľaJána Cangára je tradičná rómska rodina charakteristická životom v širšej veľkorodine, komunitným spôsobom života, zreteľnoudeľbou rolí v rómskej rodine a chápaním obydlia ako dočasného, provizórneho. 531 Aj Rastislav Rosinský potvrdzuje, že „rodinažije pohromade v blízkom, doslova tesnom fyzickom kontakte“. 532 Mužské a ženské úlohy sú v rodine jasne a pevne vymedzené.Rómske ženy vnímajú svoju gender identitu oveľa vyhranenejšie ako slovenské ženy. 533 Rómsku rodinu nemožno chápať akoistý počet jednotlivcov, ale vždy ako celok. Konflikty prežívajú rodiny kolektívne, jedinec koná vždy v mene rodiny. Chyba, ktorúurobí jedinec, sa vždy hodnotí ako chyba celej rodiny. Aj Rastislav Rosinský uvádza, že v tradičnej rómskej rodine mal každý svojemiesto, každý presne pozná svoj status a vedel, čo môže a čo nie. Vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi (otec, mama, stará mama,starý otec, brat, sestra) sú veľmi silné. 534 Jedinec z tradičnej rómskej rodiny nezostáva sám ani doma, ani na smrteľnej posteli čiv nemocnici. 535 Tieto zistenia potvrdzujú aj Michal Čerešník a Miroslava Čerešníková, dávajú ich do vzťahu s kolektivizmom akokultúrnou dimenziou. 536Tradície v rómskej rodine v minulostiSpektrom záujmu tradicionality v rómskej kultúre budú vybrané sociokultúrne regulatívy v rámci tradícií a zvykov: narodeniea krst, svadba, manželstvo a pohreb.Narodenie a krstV každej rodine je narodenie dieťaťa významnou udalosťou. Inak to nie je ani v rómskom spoločenstve. Ako v minulosti, taki v dnešnej dobe je veľkou radosťou narodenie syna. On je nositeľom rodu, a keď vyrastie, bude reprezentovať svoju rodinu medziostatnými Rómami. U olašských Rómov je muž najdôležitejšou osobou rodiny. Rodina má silný patriarchálny charakter. U tzv.Rumungrov (t. j. východoslovenských Rómov) takáto striktná dominancia zatiaľ nebola potvrdená dôkladnejšími výskumami.Ako uvádzajú Peter Stojka a Rastislav Pivoň: „Keď sa v olašskej rodine narodí dieťa a matka ho prinesie domov z nemocnice,ostatné olašské matky sa na neho prichádzajú pozrieť. Každá Rómka je na dieťa zvedavá a každá mu zaželá zdravie a šťastie.529 KASANOVÁ, A. Sprievodca sociálneho pracovníka I. Rodina a deti. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008, s. 49.530 KONEČNÁ, K. História a súčasnosť rómskej rodiny. Košice: Štátna vedecká knižnica, 1994, s. 17.531 CANGÁR ,J. Ľudia z rodiny Rómov = Manuša andar e familia Roma. Nové Zámky: Crocus, 2002, s. 37.532 ROSINSKÝ, R. Čhavale Romale alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu. Nitra: UKF, FSVaZ, 2006, s. 29.533 ČEREŠNÍK, M. Gender a ortogonálna konfigurácia jeho komponentov. In: Sociálne procesy a osobnosť. Košice: SAV, 2006, s. 66 – 75.534 ROSINSKÝ, R. Čhavale Romale alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu. Nitra: UKF, FSVaZ, 2006, 28 s.535 HARTL, P. Psychologický slovník. Praha: Budka, 1993.536 ČEREŠNÍK, M. – ČEREŠNÍKOVÁ, M. Rodovosť a schopnosť jej posúdenia rómskou populáciou v segregovaných osadách. In: Metanoia – Harmónia človeka: 25.Psychologické dni. Zborník príspevkov. Bratislava: Stimul, 2007. s. 278 – 283.264