Minority v subsytéme kultúry

mali vytetované rôzne slová, skratky alebo rýmovačky za účelom identifikácie alebo aj za trest. Šírením kresťanskej viery sapostupne upúšťalo od tetovania otrokov a zločincov. Rímsky cisár Konštantín Veľký po vyhlásení kresťanstva za oficiálne štátnenáboženstvo, uzákonil, že muži odsúdení bojovať ako gladiátori alebo pracovať v kameňolomoch, majú byť tetovaní na rukáchalebo nohách, ale nie na tvári. Tvár bola stvorená podľa obrazu Božskej krásy, a preto nesmie byť znetvorená. Pápež Hadrián I.v roku 787 zakázal tetovanie úplne a tento zákaz bol v nasledujúcich storočiach obnovovaný až do 19. storočia. 1041 Najčastejšiespomínaným tetovaným kresťanom je apoštol sv. Pavol. V závere Listu Galaťanom okrem iného píše: „A odteraz nech ma už nikneobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.“ (Gal 6,17) 1042 V poznámke k tomuto textu vydavateľ slovenského vydaniaSvätého písma uvádza: „Ježišove znaky sú stopy utrpenia a mučenia, ktoré Pavol podstúpil najmä na svojich apoštolskýchcestách.“ 1043 Týmto vyjadrením cirkev nepripúšťa názor, že išlo konkrétne o tetovanie. V súčasnosti kresťanské náboženstvo jetolerantné k tetovaniu. Členovia rôznych kresťanských spolkov aj jednotlivci nosia na svojom tele vytetované výjavy z Novejzmluvy, štylizované symboly kresťanstva, kresbu Najsvätejšieho srdca Ježišovho, motív tŕňovej koruny, zopnuté dlane, portrétyJežiša, Panny Márie alebo iných svätcov.Kultúrna identita verzus personálna identitaTetovanie sa rozvinulo v plnom rozsahu predovšetkým v kultúrach prírodných národov. Obroda tetovania v druhej polovici20. storočia vyvolala aj veľký záujem o štúdium tetovania v rôznych oblastiach zemegule. Etnologické výskumy rozlišujú klasifikáciutechniky tetovania a jeho typických ornamentov a obsahov kresby podľa geografického výskytu, podľa jednotlivýchetnických kultúr a pod. Európska kultúra, ktorá akceptovala kresťanské morálne zásady a zákaz tetovania, bola o tento kultúrnyprvok ochudobnená. Preto súčasní tetovači zaradili do svojho portfólia aj námety a motívy z mimoeurópskych kultúr. Tietoprvky mimoeurópskych kultúr sa prostredníctvom tetovacích štúdií a salónov udomácnili aj v Európe a zdobia pokožku Európanov,ktorí nikdy nenavštívili krajinu pôvodu svojho tetovania. Európania nosia na svojej pokožke ornamenty Aztékov, Mayovi severoamerických Indiánov a Eskimákov, tradičné kresby polynézskych národov, japonské a čínske znaky, sibírske a mongolskémotívy, ornamenty z ostrovov Indického oceánu alebo domorodých kmeňov Austrálie a Afriky. Tetovanie prenáša identifikačnéprvky jednotlivých lokálnych kultúr rozptýlených po celej zemeguli do iných oblastí, stiera rozdiely medzi kultúrami a napomáhaglobalizačným tendenciám. Personálna identita tetovaného jednotlivca sa v takomto prípade dostáva do rozporu s kultúrnouidentitou prostredia, v ktorom žije.Tetovanie a trhZáujem o tetovanie sa zvýšil s rozvojom masovokomunikačných technológií. Koncerty hudobných skupín a interpretov sastali dostupnými pre fanúšikov vo vzdialených krajinách. Fanúšikovia vnímajú imidž svojich obľúbencov, chcú sa im podobať.Kopírujú ich správanie na verejnosti i v súkromí, kopírujú ich vonkajšie dekoratívne prvky. Celebrity diktujú módne trendy v odievaní,v účesoch, v používaní kozmetických prípravkov a samozrejme aj v tetovaní. Tetovanie filmových hrdinov zvyšuje atraktivitufilmov, rozširuje rozmer a zvyšuje úroveň umeleckého spracovania. A prináša nové vzory a inšpirácie. Ľudia túžia mať na kožiniečo, čo vlastne vôbec nepotrebujú.Trh citlivo reaguje na dopyt ponukou. Tetovanie sa stalo komoditou. Čím väčší je dopyt, tým je väčšia ponuka. Ponúkaťslužby je najvýhodnejší obchod. Ponúkať služby s minimálnym odpadom znečisťujúcim životné prostredie je výhodná obchodnástratégia. Vlastniť tetovanie je IN, nemať tetovanie stáva sa OUT. Už nejde len o kérku 1044 na celý život. Tetovanie podlieha móde.Je variabilné. Dá sa rozšíriť, dá sa odstrániť, dá sa pretetovať na iný obraz. Čerstvé tetovanie treba ošetrovať dermatologickými1041 HEMINGSON, V. Tetování. Katalog motívů. Základní příručka body-artu. Praha: Slovart, 2010, s. 69.1042 SVäTÉ PÍSMO Starého a Nového zákona. 5. vydanie. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2003, s. 2441.1043 Ibid., s. 2441.1044 Kérka – slangový výraz pre vytetovanú kresbu, používaný na Slovensku (pozn. autorky).473