Minority v subsytéme kultúry

očí hľadieť aj ako na špecifickú národnostnú mozaiku, v ktorej sa jednoznačne vyhranila mocná Communitas Saxonum deScepus, ako sa sami istý čas nazývali, riadená vlastnými privilégiami. 802 Šľachta nemeckého pôvodu, predovšetkým pániz Hrhova a páni z Veľkej Lomnice, ako elita komunity silne ovplyvňovala dianie v regionálnej politike a zasahovala aj do politiky„veľkej“, celouhorskej, poznačenej neustálymi zápasmi aktuálneho kráľa s jeho protivníkmi o moc. Netreba pri tom zabúdať anina vzťahy Sasov so zástupcami cirkvi v rôznych stupňoch jej hierarchie.M. Homza zdôvodňuje príchod antonitov potrebami Sasov, pretože Levoča zaznamenávala čoraz väčší obchodný rozvoj. 803Zrejme pri tomto predpoklade narážal na potreby rušného obchodného miesta, kde bolo potrebné zo strany mesta zabezpečiťaj skvalitnenie starostlivosti o prichádzajúcich a prechádzajúcich obchodníkov a pocestných. To je dôležitá skutočnosť, pretožeústredným poslaním antonitov bola naozaj zdravotná starostlivosť o chudobných pocestných, trpiacich predovšetkým infekčnýmichorobami. Výhodná pozícia Draviec, len niekoľko kilometrov západne od mesta a navyše priamo na obchodnej trase z Levočena západ, pravdepodobne prispela k ich výberu pre usídlenie rehoľného spoločenstva. Okrem toho, že sa tu už pravdepodobnenachádzal sakrálny objekt, Henryk Ruciński bez konkrétnejšieho pomenovania zdroja svojich tvrdení v Neskorostredovekýchdejínách Spiša píše, že sa v obci nachádzal hospic už predtým, ako sa v Dravciach usadili antoniti a v ňom sa rád zastavovali panovník so svojou družinou počas poľovačiek. 804 Ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, len by sa pripočítalo k dobrým predpokladompre výber obce ako sídla rehoľníkov.Zaujímavým smerom posunula nazeranie na spišských antonitov Adriana Reťkovská. Okrem toho, že vo svojej štúdii Rehoľaantonitov na Slovensku upozornila na súvislosť regiónu s fenoménom pútnictva k hrobu sv. Jakuba v Santiago de Compostelaa vsadila ju do súvisu s charitatívnym poslaním rehole v regióne, 805 vyzdvihla aj pramenne doložené militantné poslanie antonitovna Spiši a správne predpokladala aj dôvod ich militantného poslania – obranu uhorsko-poľského pohraničia a významnejobchodnícko-pútnickej trasy vedúcej cez Levoču smerom na západ. 806 Tento predpoklad súhlasí s názormi Adalberta Mischlewského,autora najmladších dejín rehole, ktorý v nich uvádza, že pre šírenie antonitov boli smerodajné pútnické trasy k Jakubovmuhrobu. Práve na štruktúrach týchto pútnických trás si antoniti mali budovať svoje špitálne domy. 807 Prepojenie poslania antonitovv Dravciach s pútnickou trasou vedúcou cez Levoču zastáva aj maďarský historik Lajos Kakucs vo svoje štúdii Der mitelalterlicheJakobuskult in Ungarn. 808Niekedy v prvej štvrtine 14. storočia 809 vznikajú v interiéri Kostola sv. Alžbety, toho času kláštorného kostola antonitov, pôsobivénástenné maľby, v ktorých sa miešajú vplyvy byzantského umenia a západnej gotiky, oba pravdepodobne sprostredkovanécez územie dnešného Talianska. 810 Súčasťou malieb je aj obrazový cyklus sv. Antona Pustovníka.802 HOMZA, Včasnostredoveké dejiny Spiša, passim.803 Ibid., s. 267.804 RUCIŃSKI, Neskorostredoveké dejiny Spiša, s. 419.805 REŤKOVSKÁ, Rehoľa antonitov na Slovensku, s. 15 – 17.806 Ibid., s. 9.807 MISCHLEWSKI, Grundzüge der Geschichte des Antoniterordens, s. 33 – 36.808 KAKUCS, L. Der mitelalterliche Jakobuskult in Ungarn. In: HERBERS, K. – BAUER, D. R. Der Jakobuskult in Ostmitteleuropa. Austauch – Einflüsse – Wirkungen.Jakobus-Studien 12. Tübingen: Gunter Narr Verlag, 2003, s. 348 – 349.809 DVOŘÁKOVÁ, V. – KRÁSA, J. – STEJSKAL, K. Středověká nástěnná malba na Slovensku. Praha – Bratislava: Odeon – Tatran, 1978, s. 91; TOGNER, M. – PLE-KANEC, V. Stredoveká nástenná maľba na Slovensku. Bratislava: ARTE LIBRIS, 2012, s. 43.810 Nateraz som nútený posudzovať cyklus samostatne, bez zohľadnenia jeho väzieb na ostatné nástenné maľby v interiéri kostola a v kostoloch, v ktorých sapodľa Milana Tognera predpokladá autorská príbuznosť s nástennými maľbami v Dravciach. Tento komplikovaný problém zamestnáva bádateľov už celédesaťročia. Dnes ide najmä o konflikt dvoch protichodných koncepcií. Vlasta Dvořáková a Milan Togner sa domnievali, že nástenné maľby v Kostole sv.Alžbety pochádzajú z jedného obdobia a vytvorili ich príslušníci jednej dielne, ak nie jeden autor. Túto príbuznosť v zmysle staršieho názoru (už E. Kőszeghy)rozširujú aj na nástennú maľbu Korunovácie Karola Róberta Pannou Máriou v Spišskej Kapitule a tiež na obrazový cyklus sv. Ladislava vo Veľkej Lomnici. Protitomuto názoru sa v súčasnosti stavia Barbora Glocková, ktorá ich koncepciu úplne rozbíja a v prípade nástenných malieb v Kostole sv. Alžbety rozlišuje dvochautorov, ktorých spolu nijako nespája (časovo, štýlovo a napr. ani predchádzajúcim školením...). K pochopeniu protichodnosti názorov dobre poslúžia napr.texty od Milana Tognera a Barbory Glockovej v jednej a tej istej publikácii – BURAN, D. (ed.). Gotika: Dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava:SNG – Slovart, 2003.381