Minority v subsytéme kultúry

a skutočnosti. Všetko to, čo sa stane v Hivešovej-Šilanovej autorských rozprávkach o rómskych príbehoch, ostáva iba deťoma počíta iba s rómskymi detskými postavičkami, ktoré majú rómske mená v pôvodine, ale súčasne aj v slovenskom origináli tak,aby sa prejavila krása rómskeho jazyka a ukázala sa metaforická prepojenosť jedného i druhého, hoci navzájom odcudzenýchsvetov: Neláska-Nakamľipen, Vtáčatko-Čiriklorom, Baro Lavutaris-Veľký Huslista, Šakardžili-Pekná pieseň (...).Daniela Hivešová-Šilanová neskrýva pred čitateľom svoju kompozičnú metódu: „Poďte sa s nami pozrieť do niektorýchpesničiek. Poďte s nami vymýšľať príbehy z pesničiek (...). Možno, že to bolo tak, možno inak (...)“. 761 Autorka však neukrývapritom ani svoju autorskú stratégiu, svoj „nadradený“, no pre detský aspekt ústredný rozprávačský postoj: abstrahovať priestorľudovej čarodejnej rozprávky tak, aby sa prispôsobil kánonu humanity a citovo kultivovanej norme harmónie autorky, a to všetkoako prejav osobnostného postoja ku konfliktu, či k problému v texte vo všetkých zložkách organizovania prozaického príbehuako významového celku. Účinnosť sémanticky didaktickej, výzvovej, do súvislostí uvádzajúcej pointy ukončuje ako osvedčenúschému pre všetky texty autorských rozprávok.Pointa nerómskej rozprávačky – aj graficky odčlenená od textu rozprávky – globalizuje a ukáže sa – veď rozprávka jevydavateľom určená deťom od deviatich rokov - ako nevyhnutné aj racionálne riešenie pre sémantiku a funkciu rozprávky, ba akoautorkino dopovedanie a prepojenie príbehu rozprávky do čitateľom verifikovateľnej reality, teda do „jeho“ intímnej literárnej ajspoločenskej skutočnosti a skúsenosti.Zmýšľame o pointe Daniely Hivešovej-Šilanovej tak aj preto, lebo autorka porušuje základnú vlastnosť, ba až predpokladna fungovanie „rozprávanej“ rozprávky: priehľadnosť, prepojenosť, ľahkú zapamätateľnosť, ktorá sa stala záväzná pre rozprávku.Pointa, popri naznačenom, ďalej (text po texte?) však vytvára aj príbeh v príbehu.Po prvý raz sa tak stane priamo v texte rozprávky vtedy, keď sa pointa stane odrazom na fantazijné rozvinutie tézy, ktorávznikla pri „odvodení“ sa z realistického faktu (plody na rastline paradajka sú deti).Po druhý raz vzniká, alebo sa pripravuje ako nový príbeh s pomocou nerozprávky a z aspektu dospelého, čo navodí v pointetaký „oznam“, ktorý osloví aj aktivizuje nerómskeho čitateľa po rozprávačkinom upozornení: „Keď sa započúvaš do spevu Rómov,aj tebe bude dobre – pocítiš šťastie a teplo v srdci“. 762Ďalšia je i tá možnosť, že uvádza do pátosu všeobecnú dispozíciu etnika: „Odvtedy vie každý Róm hrať na husliach, ako kebyboli jeho husle a struny zo zlata“ 763 , spravidla však nabáda: „Veď si ich len niekedy lepšie všimnite“ 764 , ale aj triezvo racionalizujeskutočnosť: „A dodnes je to tak, že Róm skôr nájde cestu domov v najčernejšej tme, ako cestu k srdcu človeka. Dlho musí spievaťpred srdcom človeka, kým jeho pieseň odplaví z neho čriepok z Barabora“ 765 – rozumej, ide o zlého čarodejníka.Poetika autorskej rozprávky v súbore Vtáčatko Koráločka autorky D. Hivešovej-Šilanovej využíva a kombinuje dostupnéprostriedky z estetiky a typov ľudovej rozpávky tak, aby sa dodržala jej mimoliterárna ambícia: šíriť neohraničenú sympatiuvoči rómskemu svetu, vytvoriť cez rozprávku podnet na jednostranne motivované porozumenie voči ľuďom so zmyslom pre hruiniciovanú večným hľadačom – pocestným po tratiach vlastného osudu. Problém autorskej rozprávky D. Hivešovej-Šilanovejotvára ďalší „problém“: Vtáčatko Koráločka sú rozprávky aj rozprávania o rómskom svete, ktoré zámerne idealizujú svoj objekta vytvárajú o ňom osihotenú, tendenčnú literárnu predstavu autentického typu autorskej rozprávky s licenciou na jednoznačnemimoliterárny zámer. Otázkou je, či išlo autorke o rozprávku alebo sa jej cieľom stalo iba kultivované rozprávanie, v ktorom saznova mystifikuje a realite sa vzďaľuje Róm aj jeho duchovná (konzervovaná) tradícia, hoci sám Róm ju opúšťa pre výhodyuniverzálií spoločného komzumného života Nerómov.761 Hivešová-Šilanová, D. Vtáčatko Koráločka, Čirikolo mirikloro. Autorské rozprávky na motívy rómskych pesničiek napísala, texty piesní preložila a dospevnej podoby upravila Daniela Hivešová-Šilanová. Ilustrovala Dana Zacharová. Bratislava: Goldpress Publishers, 1996, s. 6.762 Ibid., s. 6.763 Ibid., s. 34.764 Ibid., s. 107765 Ibid., s. 133.367