Minority v subsytéme kultúry

Pre užšie vymedzenie témy sa budeme zaoberať najmä autorským dokumentárnym filmom tak, ako sa s ním stretávamepo roku 1989, keď sa na sklonku 90-tych rokov v kinematografii objavuje väčšie množstvo mladých tvorcov. Ich zámerom jeodhaľovať realitu autorským spôsobom, čiže prinášať také témy a svedectvá, ktoré sa dajú tvorivými metódami spracovaniaľahko odlíšiť od klasických publicistických žánrov a reportáží. Za ich snahou sa väčšinou ukrýva viac ako len záujem o snímanieaktuálnych problémov bez výraznejších autorských ambícií. V rozmedzí posledných dvadsiatich rokov nachádzame v ich dielepozoruhodné prieniky, reflektujúce z pohľadu dokumentaristiky vďačný fenomén – problematiku postavenia rómskej menšinyv spoločnosti. Nenájdeme azda ani jedného dokumentaristu, ktorý by na túto tému nejakým spôsobom vo svojej práci nepoukázal,či už čiastočne, alebo tak, že sa stala ústredným motívom celého filmu. S odpoveďou, prečo je to tak, sme sa mohli stretnúťnapríklad počas verejnej diskusie, ktorá sa konala v Bratislave v decembri roku 2012 na tému Hraný dokument. Na diskusii sazúčastnili režiséri Iveta Grófová (Až do mesta Aš, 2012), Marek Šulík (Cigarety a pesničky, 2010, Zvonky šťastia, 2012, spoločnes Janou Bučkou), Adam Hanuljak (Chránené územie, 2010), filmový publicista Peter Konečný a filmová teoretička Jana Dudková.Počas tejto diskusie okrem iného odznelo, že pre súčasného dokumentaristu je ľahšie filmovať Rómov, ktorí sú otvorení, typovovýrazní, a nachádzajú sa v kontroverzii k spoločensky preferovaným modelom správania, na rozdiel od väčšinovej strednejvrstvy, ktorá sa už a priori stavia proti akémukoľvek vystupovaniu pred filmovou kamerou. Tak sa Róm ako hlavný hrdina dokumentárnehofilmu prirodzene stal vďačným objektom každého dokumentaristu už len z hľadiska práce s protagonistom, či postránke vonkajšej atraktivity rómskeho spôsobu života vo všeobecnosti, ktorá je v kategorickom rozpore s morálnymi a etickýmipredstavami majoritného obyvateľstva. Stalo sa preto akousi samozrejmosťou, že pod tlakom koncepcií multikulturalizmu saproblematika Rómov stala významnou oblasťou na výskum tohto etnika na pôde autorského dokumentu. Tento takzvaný záujemo Rómov sa však postupom času vyvíjal a menil. Kým v deväťdesiatych rokoch boli Rómovia zobrazovaní ako jedna subkultúramedzi mnohými menšinami, najmä v ideologicky motivovaných a spolitizovaných filmoch, ktoré vznikali pod patronátomčeskej produkčnej spoločnosti Febio so sídlom v Prahe slovenského dokumentaristu Fera Feniča, od roku 2000 sa už stáva ichživotný štýl a problémy spolunažívania ústredným motívom celých dokumentárnych filmov. V dokumentárnej tvorbe to môžemezreteľne vidieť napríklad vo filme Daniely Rusnokovej s názvom O Soni a jej rodine (2006) alebo v prípade filmu Rómsky dom(2006) Marka Škopa, v Cigaretách a pesničkách a v Zvonkoch šťastia Marka Šulíka a Jany Bučky alebo vo Vojtekových filmochMalá domov (2008) či Cigáni idú do volieb (2012). Okrajovo sa s predstaviteľmi Rómov stretávame aj v Iných svetoch (2006)Marka Škopa alebo v Slepých láskach (2008) Juraja Lehotského či vo filme Jara Vojteka Z kola von: Čo je za tým? (2010). V hranejprodukcii sa najvýraznejšie reflexia rómskej menšiny objavila vo filmoch Cigán (2011) Martina Šulíka, v Až do mesta Aš IvetyGrófovej či v My Dog Killer (2013) Miry Fornai.Už deväťdesiate roky sa orientujú na zobrazovanie niekoľkých zásadných symptómov, ktoré po roku 2000 prejdú výraznouanalytickou pitvou. O absolútnej politickej negramotnosti slovenskej rómskej komunity vypovedá pred voľbami do najvyššíchzastupiteľských výborov ČSFR Feničova epizóda z filmu Všichni dobří voliči (réžia V. Drha, P. Slavík, F. Fenič, 1992, Československo),v ktorej sa otvorene hovorí o manipulácii s hlasmi tejto národnostnej menšiny, pričom Fero Fenič ako výrazný zástanca federalizmu necháva vo zvukovej stope zaznieť slovenské nacionalistické piesne. Rómovia síce neveria nikomu, ale zvolia tých, ktorýchim odporučia. Počas silvestrovských osláv, ktoré sprevádzali rozdelenie Československa v roku 1993, sa štáb Febia vo filme Noc,kdy se rozpadl stát (réžia M. Dekanovský, J. Horal, V. Kvasnička, F. Fenič, 1993, Československo) sústredil na zachytenie atmosférymedzi menšinami: Rómami v osade Jasov, šarišskými Slovákmi v Prešove, slovenskými Maďarmi v Moldave nad Bodvou,karpatskými Nemcami v Medzeve, Moravákmi a Čechmi, a použijú aj názor karikaturistu Fedora Vica – zástupcu Rusínov. Vofilme Cikánský bůh (réžia Jana Pirohová, 1999, Česká republika) sledujeme počínanie českého kňaza z Dečína, ktorý sa rozhodolžiť v Jarovniciach – rómskej osade na východnom Slovensku. Jeho pohnútky sú motivované vierovyznaním a oddanou túžbouslúžiť Bohu a prinášať osvetu medzi najzaostalejších. V krátkom dokumente natrafíme na všetky stereotypy, ktoré prechovávamajorita k rómskej minorite a od nepamäti sa s touto etnickou skupinou spájajú: úžera, alkoholizmus, sociálne dávky, nemožnosťzamestnať sa, kriminalita a pod. Farár sa formy sociálnej exklúzie snaží identifikovať a svojím pôsobením odstrániť, pričom hovpred poháňa najmä viera Rómov v trest, ktorý na nich zoslal Boh za ich zhýralosť prostredníctvom katastrofických povodní v roku1998. Ďalším v rade je Rómsky dom, celovečerný dokument Marka Škopa, ktorý vznikol na pôde VŠMU v roku 2001. Samotný354