Minority v subsytéme kultúry

v záujme danej komunity, pre danú komunitu alebo s danou komunitou, angažuje sa v prospech riešenia problémov tejto konkrétnejkomunity.“ 700Slovenská divadelná teoretička Nadežda Lindovská sa nazdáva, že komunitné divadlá „sú vo svojej podstate divadlá účelové,sledujúce významné mimoestetické ciele, čo im však nebráni v prípade šťastnej konštelácie dosiahnuť aj pozoruhodné umeleckévýsledky. Vníma ich ako novodobý postmoderný variant agitačných divadiel.“ 701 Sú však zbavené ideológie. Režiséri Patrik Krebsi Viera Dubačová však v prvom rade zdôrazňujú umelecké ambície súboru a jeho tvorby: „Chceme ľudí presvedčiť, že prichádzadivadlo, ktoré garantuje umelecký zážitok.“ 702 Slovenská divadelná teoretička Elena Knopová sa nazdáva, že: „... terapeutickýaspekt, môže byť napr. len jeden z prostriedkov, ako dosiahnuť vyššiu umeleckú kvalitu. Vzdelávanie zas prirodzeným, ba priamžiadaným doplnkom kreatívnych ambícií.“ 703Aj podľa V. Dubačovej: „... umelecký a estetický efekt je z hľadiska ich cieľa a poslania druhoradý, ako sa však väčšinou ukážepri spätnom pohľade, je napokon vždy prítomný, pretože je svojim spôsobom vlastný každej divadelnej tvorbe, dokonca aj tej,ktorá si umenie nekladie ako prvoradý cieľ.“ 704Takisto sa vyjadruje k inscenácii Chránené územie (2009): „Tým, že sme si sami dokázali vymyslieť príbeh, nájsť vlastnémiesto v ňom a presne definovať túto skutočnosť, dokazujú, že ich predstavenia už nie sú iba hrou na proces tvorivého myslenia.To už proces tvorby je.“ 705 Týmto spôsobom autorka vyjadruje aj posun hercov Divadla z Pasáže a zlepšenie ich sebaprezentácie.Režiséri vo svojich vyjadreniach obhajujú aj profesionálnosť jednotlivých divadelných súborov. V každom prípade by smemohli komunitné divadlo zadefinovať ako typ divadla integrujúceho ľudí s podobným životným osudom, vytvárajúce platformupre druh umenia nemajúce len estetické kvality, ale i sociálne a terapeutické tendencie smerujúce ku kooperácii ľudí v skupine,ale i mimo nej. Zároveň kreuje protekciu členom minoritnej komunity. I keď narába s pocitmi a silnými emóciami, pôsobí narecipienta nevydieravým spôsobom. Poskytuje katarziu účastníkom hry a kooperuje i s divákom, nútiac ho rozmýšľať nad predvádzanýmiobrazmi. Zároveň nastavuje metaforickými zobrazeniami „krivé zrkadlo spoločnosti“ a odhaľuje jemné nuansy vnútornéhosveta marginalizovaných ľudí a problémov minoritnej spoločnosti.V. Dubačová neobmedzuje svoje divadelné aktivity výhradne len na Divadlo z Pasáže a spoluprácu s ľuďmi so zdravotnýmči mentálnym postihnutím. Postupne si „vychovala“ riaditeľa a umeleckú šéfku a nechala „žiť divadlo svoj vlastný život“.V súčasnosti pôsobí prevažne mimo Divadla z Pasáže, ale spolupracuje aj s ľuďmi vytláčanými na okraj spoločnosti z iných príčin,akými sú napríklad seniori. V roku 2012 pripravila so seniormi z Banskej Bystrice inscenáciu Stoličky (2012) podľa rovnomennejabsurdnej hry francúzskeho dramatika Eugena Ionesca (1909 – 1994) a založila s nimi divadlo Samorasty, či autorskú inscenácius rómskymi ženami Júlie z domu bez balkónu (2013). Na nej sa podieľala ako dramaturgička v tandeme s Ľubou Lesnoua v réžii Zuzany Galkovej. V hlavných úlohách sa predstavili rómske ženy, ktoré strávili väčšinu svojho života v detských domovochi útulkoch a bojovali s existenčnými problémami, týraním či boli obeťami priekupníkov. Pred rokom spolu s týmito dievčatamizaložila V. Dubačová neziskovú organizáciu ANIMUS APERTUS.S hercami z Divadla z Pasáže za 17 rokov od jeho vzniku spolupracovali viacerí režiséri z rôznych oblastí divadla, napríkladtanečník a choreograf Jaroslav Viňarský, herec a režisér Peter Vrťo, režisér Šimon Spišák a ďalší. Tvorcovia za toto obdobie spoluvytvorili 21 inscenácií. Divadlo z Pasáže je formou divadla utláčaných, podobne ako divadlo Augusta Boala. „Divadlo utlačovanýchmá niekoľko foriem, ktoré sa líšia podľa využívania rôznych dramatických techník – divadlo Fórum, Neviditeľné divadlo, Novinovédivadlo, Divadlo koláž. Najznámejšie je divadlo Fórum, jeho podstatu objasňuje Augusto Boal ako druh hry alebo zápasu,700 LINDOVSKÁ, N. Redefinícia divadla? In: Slovenské divadlo Reuve dramatických umení, ISSN 1336-8605, 2008, roč. 56., č. 3, s. 323.701 Ibid., s. 323.702 KNOPOVÁ, E. Divadlo z Pasáže – (Umelecké) hodnoty a (spoločenský) zisk. In: Slovenské divadlo Reuve dramatických umení, ISSN 1336-8605, 2012, roč.60, č. 4, s. 406.703 Ibid., s. 406.704 DUBAČOVÁ, V. Terapia divadlom. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, 2013, s. 14.705 Ibid., s. 58.334