Minority v subsytéme kultúry

Problém interpretačnej tradície a Videnie sv. Antona PustovníkaV roku 1930 vznikla prvá a zatiaľ jediná monografia, ktorá bola k dravčianskym nástenným maľbám, a teda aj obrazovémucyklu sv. Antona Pustovníka, vydaná. Jej autor Elemér Kőszeghy, reštaurátor a zároveň tajomník Spišskej historickej spoločnostiv Levoči, 813 sa v nej okrem iného pokúsil aj o základnú ikonografickú interpretáciu zachovaných scén antonského cyklu. Jednotlivéscény v smere zľava doprava pomenoval nasledovne: 1) Stretnutie sv. Antona so sv. Pavlom; 2) Anton mučený diablami; 3) Antonprivádzaný do pokušenia zlými silami v podobe krásnej ženy; 4) Anton ležiaci vo svojej krvi opúšťaný démonom; 5) nezachovanáscéna.Tento ikonografický rozbor 814 vykonal E. Kőzseghy bez akéhokoľvek objasnenia svojich postupov. Ostatní bádatelia, ktorí saobrazovým cyklom sv. Antona Pustovníka do dnešných dní zaoberali, v podstate preberali túto ikonografickú interpretáciu scéncyklu, 815 a tak nechali priestor pre vznik interpretačnej tradície, ktorá ale nemusí byť jediná.Zamerajme sa teraz priamo na štvrtú zo scén obrazového cyklu, označovanú v duchu Kőszeghyho interpretačnej tradíciei bádateľmi druhej polovice 20. storočia za scénu zobrazujúcu fyzický útok diabla na svätca. Napríklad Vlasta Dvořáková scénuvyložila ako „Poranení sv. Antonína v jeho cele ďáblem“ 816 a Milan Togner ju vyložil takmer identicky ako „Poranenie sv. Antonadiablom v pustovníckej cele“. 817 Tejto interpretačnej tradícii sa dnes spomedzi bádateľov vymyká snáď len Adriana Reťkovská,interpretujúca scénu ako Smrť sv. Antona 818 , no treba podotknúť, že táto interpretácia je mylná.Svätcova figúra sa v scéne nachádza v akejsi diagonále v popredí, zatiaľ čo budovu za ním, podľa Kőszeghyho pustovníckucelu, rúca letiaca démonická bytosť. Kőszeghy zvláštnosť spracovania scény zdôvodnil neschopnosťou autora vyjadriť poraneniesvätca v cele. Preto podľa neho autor fresky znázornil to, čo sa malo odohrať vo vnútri cely pred ňu. 819 Tento zdanlivo nemotornýmaliarsky prejav je vyjadrením polohy ležmo. Je nepravdepodobné, že by bol týmto spôsobom zobrazený mŕtvy alebo doráňanýsvätec. Anton má jednu ruku spustenú pri tele a dlaňou si pri tom zviera nohu. Druhou rukou si podopiera hlavu. Jeho oči súzavreté. Pod ležiacim svätcom sa na ploche pozadia, symbolicky vyjadrujúcej zem, nachádzajú červené škvrny. Škvrny rovnakejfarby sa nachádzajú pod svätcom na ploche múru architektúry, stojacej v pozadí. Práve tie boli pre Kőszeghyho impulzom k neistejinterpretácii, pretože si jednu z farebných škvŕn vysvetlil ako prúd krvi, nezmyselne vytekajúci svätcovi spopod vrchného odevu.Nie je vylúčené ani to, že takto uvažujúci bádateľ pri reštaurovaní tejto časti maľby mohol vykonať aj pár formálnych úprav.Ani interpretácia obsahu tejto scény A. Reťkovskou a ani interpretácia scény v duchu Kőszeghyho interpretačnej tradícienemajú konkrétnu oporu v životopisných textoch svätca 820 a nepoznám ani žiadne obrazové analógie zo staršieho umenia čiumenia z predpokladaného obdobia vzniku dravčianskych nástenných malieb, ktoré by tieto dve interpretácie nejakým spôsobompotvrdzovali.813 Slovenský biografický slovník. III. zväzok, K – L, Martin: Matica slovenská, 1994, s. 198.814 KŐSZEGHY, Die Denkmäler der Antoniter in Drautz, s. 21.815 Výnimkou sú: a) Institut für Realienkunde des Mittelalters und der frühen Neuzeit (spadajúci pod Salzburskú univerzitu), ktorý má bez ďalšieho vysvetleniana svojom obrazovom servere Imareal interpretovanú v poradí tretiu scénu antonského obrazového cyklu (Bildnummer 012263C) ako sv. Antona odovzdávajúcehosvoju sestru do spoločenstva panien (podľa textovej predlohy Atanasiovho Života Antona). Ako použitú bibliografiu pritom server uvádza publikáciu:DVOŘÁKOVÁ – KRÁSA – STEJSKAL, Středověká nástěnná malba, s. 90 – 94. In: Imareal [online]. [cit. 2013-09-21]. Dostupné na internete: http://tethys.imareal.sbg.ac.at/realonline/; b) Adriana Reťkovská interpretuje v poradí štvrtú scénu ako Smrť sv. Antona a neopodstatnene sa pritom odvoláva na publikáciuStredoveké obrazové témy na Slovensku od Ivana Geráta. Pozri: REŤKOVSKÁ, Rehoľa antonitov na Slovensku, s. 11.816 DVOŘÁKOVÁ – KRÁSA – STEJSKAL, Středověká nástěnná malba, s. 91.817 TOGNER – PLEKANEC, Stredoveká nástenná maľba na Spiši, s. 40.818 Interpretácia scény ako Smrť sv. Antona nie je správna. Pre takéto spodobenie svätcovej smrti nie je známa žiadna textová predloha a pravdepodobne anižiadna analógia v stredovekom výtvarnom umení. Rovnako odvolanie sa na text Ivana Geráta nemá zmysel, pretože v ňom Ivan Gerát takúto interpretáciuneponúka. K problému pozri REŤKOVSKÁ, Rehoľa antonitov na Slovensku, s. 11; GERÁT, I. Stredoveké obrazové témy na Slovensku. Osoby a príbehy. Bratislava:Veda, 2001, s. 263.819 KŐSZEGHY, Die Denkmäler der Antoniter in Drautz, s. 21.820 Jestvujú tri verzie životopisu svätca, o ktorých vieme, že boli známe aj v stredoveku. Prvý, v 4. stor. vytvoril alexandrijský biskup Atanasius a v latinčine hopoznáme ako Vita Antonii. V diele známom pod latinským názvom Vitae patrum, ktorého najstaršia časť vznikla pravdepodobne ešte v 5. stor., sa objavujeiná, obšírnejšia verzia životopisu, odvolávajúca sa tiež na sv. Atanasia. Jacobus de Voragine popritom ponúka vo svojom diele Legenda aurea pochádzajúcompribližne z pol. 13. stor. tretí životopisný text, ktorý je v podstate zostručneným životopisom Vita Antonii.383