Minority v subsytéme kultúry

Popkultúrne inšpiračné zdroje v bábkovom divadleV slovenskom bábkovom divadle nachádzame len málo inscenácií, v ktorých tvorcovia čerpajú z prejavov popkultúry.Dôvodmi sú najmä kratší čas kapitalistického rozvoja krajiny, a teda neskoršie preniknutie niektorých prvkov popkultúry akoaj dlhoročný apriórny adresát bábkového divadla – dieťa.Odlišná situácia je v Českej republike. Hoci sa krajina vyvíjala v podobných spoločenských a politických podmienkach, tradíciabábkového divadla je tam podstatne silnejšia. Z pohľadu popkultúry v bábkovom divadle možno konštatovať, že inšpiráciaňou je podstatne väčšia ako na Slovensku – českí tvorcovia oveľa intenzívnejšie čerpajú napríklad z komiksov či filmov.Jedným z emblémových žánrov popkultúry je komiks. Jeho inscenovanie však nesie so sebou riziko. Autor komiksu mávlastný výtvarný štýl, často neoddeliteľne spätý s daným hrdinom. Pri inscenovaní komiksu v divadle musia tvorcovia zvážiť, akoveľmi je komiks, jeho hrdinovia a ich výtvarné spracovanie známe, vžité, či môžu narábať iba s príbehom alebo musia do istejmiery prebrať aj jeho výtvarnú stránku.V slovenskom bábkovom divadle sme zaznamenali iba jeden prípad inscenácie, ktorá vznikla na základe komiksu 663 –Momo z Marsu v Bábkovom divadle Košice. Hru napísal Gejza Dezorz podľa predlohy Arnal a dva dračí zuby – komiksu OndřejaNeffa a Káju Saudka. Dej inscenácie sa odohráva na Marse, ktorý je v tej dobe jediným miestom, kde existuje život. Výtvarníkinscenácie Miroslav Duša navrhol marionetu postavy Lulu tak, že pripomína bábiku Barbie, Momo je alúziou na postavu Supermanaa má punkový účes. Aj scéna odkazuje na pôvodný zdroj príbehu – komiks. Herci pracovali s rekvizitami, 2D objektmi –komiksovou bublinou či bleskom.Teatrológ Vladimír Predmerský spomína na túto inscenáciu ako na ambiciózny projekt: „Bol to veľký projekt a z rozprávanias Mirom Dušom pred jeho realizáciou som sa naň veľmi tešil. Boli tam napr. použité aj známe ‚obláčiky‘ s textami, prikladanék jednotlivým postavám a pod. Výsledný tvar bol však značne zmätený a bolo jasné, že sa tvorcom nepodarilo dostať na bábkovéjavisko ich predstavu.“ 664Poukážeme aj na štyri prípady spracovania komiksu v českom divadle. Pražské bábkové Divadlo Minor uviedlo v roku 2007divadelnú adaptáciu komiksu Františka Skálu Velké putování Vlase a Brady. 665V anotácii k inscenácii divadlo uvádza, že ide o adaptáciu kultového komiksu. Za kultový ho možno označiť preto, že jeto jeden z prvých českých komiksov. Jeho prvé vydanie vyšlo ešte v roku 1987. V druhej polovici 90. rokov pripravoval autorrovnomenný celovečerný animovaný film, ktorý nakoniec nezrealizoval. Inscenácia Divadla Minor vychádza zo scenára tohtofilmu. Pri realizácii použili činoherný prejav, javajky, aj tieňové divadlo. V tomto prípade vychádzali scénickí výtvarníci z predlohy.Autor komiksu sa stal členom tímu výtvarníkov. Inscenácia teda čerpala z komiksovej predlohy nielen príbeh, ale aj vizuálnustránku.V Naivním divadle Liberec vznikla v roku 2009 inscenácia Pandemonium, 666 ktorá je adaptáciou pôvodného českého komiksuVojtěcha Maška a Džiana Babana. Komiks najprv, v roku 2007, na pokračovanie vychádzal v časopise Reflex a získal si veľkúčitateľskú obľubu. V roku 2008 vyšiel knižne pod názvom Pandemonium aneb Dejiny sousedství a následne sa stal komiksom rokav Českej republike. Dramatizáciu pripravili dramaturg divadla Vít Peřina a herec Filip Homola. Hlavnými postavami sú manželiaKokešovci. Pravidelne ich navštevuje chlapec – sused Janík Štulec. Spolu vedú podivné rozhovory o genetických experimentoch,halucináciách a humanoidoch. Z rozhovorov nie je jasné, kto presne záhadní manželia sú – mimozemšťania, tajní agenti aleboľudia trpiaci nejakou psychickou poruchou či stihomamom? Inscenácia necháva vyniknúť absurdné dialógy. Vítek Peřina a Filip663 V oblasti slovenského muzikálu môžeme spomenúť inscenáciu Agent Krowiak zasahuje (premiéra: 21. 4. 2007, Nová scéna Bratislava, réžia: Karol Vosátko),ktorá vznikla podľa komiksov o Rogerovi Krowiakovi. Tie vychádzali v prvej polovici 90. rokov 20. storočia najprv v týždenníku Kultúrny život, neskôr v denníkuSME. V roku 2004 vyšla kniha, ktorá bola „súborným dielom“ dovtedajšej tvorby na tému agenta, ktorého recenzenti označovali za hrdinu, ktorý by si poradilaj s Jamesom Bondom. Komiksy kreslil Jozef Gertli Danglár a autormi bolo trinásť slovenských spisovateľov.664 PREDMERSKÝ, Vladimír. Prosba o vedomostnú pomoc [elektronická pošta]. Správa pre: Lenka DZADÍKOVÁ. 2012-01-21 [cit. 2013-10-18].665 Premiéra: 15. 4. 2007, Divadlo Minor Praha, réžia: Apolena Novotná.666 Premiéra: 6. 3. 2009, Naivní divadlo Liberec, réžia: Filip Homola.323