Minority v subsytéme kultúry

ÚvodPríspevok sa zaoberá problematikou sociokultúrnych zmien v tradičnom spôsobe života na príklade miestneho obyvateľstvav Nepále s akcentom na zmeny prebiehajúce v dôsledku rozvoja cestovného ruchu. Rozvoj cestovného ruchu je v Nepále pomernenovým fenoménom s pozitívnymi a negatívnymi dôsledkami, ktoré zásadne modifikujú kultúru miestneho obyvateľstva, vytvárajúa ovplyvňujú existenciu marginálnych skupín a menia hodnotový systém miestneho obyvateľstva. V súčasnosti možnov Nepále pozorovať najmä výrazný proces polarizácie obyvateľstva, keď sa na jednej strane vytvára vrstva bohatých, na stranedruhej sa kreuje špecifická marginálna skupina obyvateľov s nízkou životnou úrovňou. Štúdia bola realizovaná v osade Odaregateneďaleko turistického centra Pokhara pod vrchom Anapurna a v meste Pokhara. Terénny výskum sa uskutočnil vo februári2012. Jeden uhol pohľadu poskytujú rozhovory s miestnymi obyvateľmi, pracujúcimi v odvetví cestovného ruchu v mestePokhara. Druhý aspekt naznačujú údaje získané počas pobytu v rodine LHAKPA, ktorá stále žije tradičným spôsobom životav osade Odaregate pod vrcholom Sarangkot.Sociokultúrne zmeny, napr. modifikácia a zánik tradičných kultúrnych javov či vznik a osvojovanie si nových, vznikajúv dôsledku procesov prebiehajúcich súčasne v ekonomickej, politickej, spoločenskej či environmentálnej oblasti. Ich zdrojom je ajčoraz intenzívnejší vplyv cestovného ruchu na spôsob života miestnych komunít. Podľa úrovne a spôsobu jeho riadenia sa môžuv destinácii (lokalite, regióne či krajine) intenzívne rozvíjať tak pozitívne, ako aj negatívne či problematické aspekty odvetviacestovného ruchu. Cestovný ruch je prioritne ekonomickým odvetvím, ktoré prináša zisk (v podobe tržieb, daní či poplatkov)miestnemu obyvateľstvu, podnikateľom, samospráve i štátu. Vytvára nové pracovné príležitosti a motivuje k ochrane prírodnýcha kultúrnych zdrojov. Akceleruje aj rozvoj technickej, zdravotníckej, dopravnej či občianskej infraštruktúry. Môže pozitívne vplývaťna zachovanie a revitalizáciu špecifických kultúrnych javov (existujúcich, latentných i zaniknutých), podporiť kultúrny dialóg,prinášať kultúrne inovácie a posilniť lokálne povedomie. Jeho problematické efekty vznikajú predovšetkým v destináciách,kde rozvoj prebieha nekoordinovane, spontánne, masovo alebo nesystematicky. Medzi takéto javy možno zaradiť napríkladpoškodzovanie a vyčerpávanie prírodných zdrojov, devastáciu a znečisťovanie životného prostredia, ekonomickú závislosťobyvateľstva na zdrojoch z cestovného ruchu, sezónnosť práce či masívny nárast cien. Azda najvýraznejšie sa však tieto vplyvyprejavujú práve v sociokultúrnej oblasti. V mnohých svetových destináciách možno sledovať procesy postupnej komercionalizáciekultúry, jej štandardizácie a unifikácie, procesy postupnej adaptácie nepôvodných prvkov a vytváranie neautentických čipseudo-autentických kultúrnych javov, fenomén komodizácie kultúry a premeny kultúrnych prvkov na obchodovateľný artikel.V dôsledku kontaktu lokálnych komunít s návštevníkmi dochádza k difúzii kultúrnych javov a k stretu odlišných kultúr, ktoré môžebyť zdrojom sociálneho napätia a stresu. Významné zmeny nastávajú aj v systéme morálnych hodnôt a v spoločnosti tak môžedochádzať k nárastu nežiaducich javov, ako je kriminalita, vandalizmus, závislosti, využívanie detí či prostitúcia.Základné informácie o krajineNepál sa rozprestiera v miestach styku polostrova Predná India (Indický polostrov) s ázijským kontinentom. Celý polostrovPredná India (Indická platňa) bol v dávnejších geologických dobách súčasťou afrického kontinentu, od ktorého sa odtrhola neskôr narazil do Ázie. V miestach kolízie vzniklo vrásové pohorie Himaláje. Pohyby platní pretrvávajú dodnes, pričom celépohorie rastie rýchlosťou 5 mm ročne 352 .Povrch v Nepále je možné rozčleniť na vysoké pohoria (približne 8849 – 6000 m n. m.), stredné pohoria (približne 6000 –4000 m n. m.), stredné vrchy (približne 4000 – 1500 m n. m.), sedimentárne vrchy (Sivaliks) a nížiny (Terai). 353 Vysoké a strednépohoria sú takmer neobývané, s výnimkou etnickej skupiny Sherpa, ktorá obýva niektoré vysokohorské údolia. V oblasti strednýchvrchov sa nachádzajú rozsiahle údolia a úbočia, ktoré sú pomerne husto osídlené. Sedimentárne vrchy Sivaliks a nížiny Teraisú obývané najhustejšie, pričom je tu viditeľný značný kultúrny vplyv Indie. 354352 HRALA, V. Geografie cestovního ruchu. Praha: IDEAS SERVIS, 2002, s. 121.353 Ibid., s. 125.354 KANDARI, O. P. Cultural Tourism. Tourism, Biodiversity and Sustainable Development. Vol. 1. Delhi: Isha Books, 2004, s. 21.182