Minority v subsytéme kultúry

• Enkulturačná/socializačná funkcia – väčšina hercov Divadla z Pasáže so zdravotným postihnutím bola pôvodne internovanádo diferentného typu zdravotných zariadení a štátnych ústavov, boli označení ako nevychovateľní, prípadne im bol diagnostikovanývysoký stupeň zdravotného postihnutia. Pomocou tzv. liečby divadlom a identifikáciou s určitou skupinou sa ich zdravotnýstav zlepšil. Stali sa postupne súčasťou nielen širšieho spoločenstva, ale i mesta – preniesli divadelné predstavenia i „na ulicu“.• Identifikačná – vďaka tejto funkcii je možné kreovanie ako osobnej, tak skupinovej identity. Herci, ale i tvorcovia sa identifikovaliso svojou komunitou, a to či už rómske ženy, seniori alebo ľudia so zdravotným postihnutím. Postupne začali objavovaťaj svoju vlastnú osobnosť, identitu a individualitu. V divadle prebiehajú i špeciálne projekty na budovanie komunity. Všetcičlenovia komunity kreujú svoju identitu, dochádza k sebareflexii a sebauvedomovaniu si svojej podstaty. Postupne sú schopnísebavyjadrenia, sebautvárania. Spoločne i s recipientom prežívajú katarziu, prekonávajú strach i obavy zo spoločnosti. Identifikujúsa so skupinou, v ktorej sú chránení pred spoločnosťou.• Integračná – liečba divadlom pomohla jednotlivcom integrovať sa nielen do danej komunity, ale i širšieho spoločenstva:„Cieľom Divadla z Pasáže je dvojsmerná integrácia: jednak integrácia členov súboru v spoločnosti a bežnom živote, jednakintegrácia spoločnosti vo vzťahu k mentálne postihnutým. Ide vlastne o nadviazanie vzájomnej komunikácie a o prekonaniestereotypov a bariér rôzneho druhu.“ 711• Výchovno-vzdelávacia – herci z Divadla z Pasáže majú aj pravidelne prebiehajúci vzdelávací program, vzdelávajú sa napríkladv dejinách divadla, ale aj iných predmetoch. Postupne vytvorili vlastný edukačný systém vzdelávania pre zdravotne postihnutýchľudí. „V súčasnosti obsahuje program viacero vzdelávacích celkov: Komunikácia, Informatika, Čajovňa, Biblické príbehy,Sociálne zručnosti, Vedenie k občianstvu, Cudzie jazyky, Relaxácia v závislosti od mentálnej potreby aj iné. Z pohľadu súčasnýchtrendov je dôležitým výsledkom napríklad to, že herci ovládajú prácu s internetom, zvládajú základy anglického jazyka...“ 712Momentálne sa venujú aj vzdelávaniu a výučbe hereckých techník jednotlivých divadelných období. Rómske dievčatá sa cezleto (2013) napríklad učili navrhovať kolekciu pod vedením šiestich módnych návrhárok z Vysokej školy výtvarných umení.• Akulturačná – pomocou práce v divadle pomáhajú včleniť sa do kultúry azylantom a utečencom napríklad osvojovaním sijazyka danej krajiny, prípadne prijatím ich do komunity a zamestnaním ich na rôznych pracovných pozíciách.• Kreatívna – divadlo umožňuje ľuďom tvorivé sebavyjadrenie, sebareflexiu ako i vyjadrenie svojich túžob, prianí a snov.Spočiatku išlo skôr o interpretačné divadlo, postupne začali vytvárať autorské inscenácie. S niektorými nápadmi prišli samiherci. Taktiež umožňuje spoluvytváranie divadelného diela, ale nielen jeho, napríklad rómske dievčatá za podpory a iniciatívyV. Dubačovej vytvorili divadelné dielo, ale postupne kreujú i krajčírsku dielňu a vlastnú módnu značku.• Ochranná/preventívna – chráni jednotlivcov pred spoločnosťou a negatívnymi spoločenskými vplyvmi, hlavne čo sa týkarómskych dievčat z detských domovov, ktoré mnohokrát končia napríklad v rukách priekupníkov.• Adaptačná – divadlo v tomto prípade pomáha ľuďom adaptovať sa novému, v mnohých prípadoch aj vonkajšiemu prostrediua spoločnosti, ale pomáha i spoločnosti akceptovať inakosť ľudí. Herci Divadla z Pasáže sa stali neoddeliteľnou súčasťou mestaBanská Bystrica.• Zábavná/rekreačná – divadlo je pre nich nielen práca, ale aj zábavou, prostriedkom na odreagovanie sa a uvoľnenie, nadviazaniekontaktov medzi sebou, ale i inými. Takisto ponúkajú divadelné predstavenia ostatným členom spoločnosti, čím imposkytujú nielen zábavu, ale i katarziu. I samotné vzdelávanie prebieha primárne formou hry.• Terapeutická – terapeutická funkcia je v tomto type divadla najdôležitejšia, pomáha človeku vyrovnať sa s jeho hendikepomči „nahnutým osudom“, pocitom odcudzenia, vykorenenia. U mnohých členov minoritného divadla sa postupne rapídne zlepšilzdravotný i psychický stav. Terapeutické aspekty by sme mohli nájsť aj u majoritného obyvateľstva – pomáha prekonávať strachz inakosti, rasizmus a xenofóbiu. Ukazuje, že títo ľudia sú vo svojej podstate rovnakí ako ostatní, majú rovnaké problémy, snyi túžby. Mohli by sme súhlasne s Antoninom Artaudom konštatovať, že „... divadlo je stavem, místem, bodem, v nemž můžeme711 LINDOVSKÁ, N. Redefinícia divadla?, 2008, s. 323.712 KNOPOVÁ, E. Divadlo z Pasáže – (Umelecké) hodnoty a (spoločenský) zisk, 2012, s. 402.336