Minority v subsytéme kultúry

Jozef Engel zomrel krátko po svojej manželke v roku 1905. Obaja sú pochovaní v ortodoxnej časti židovského cintorínav Nitre. Napriek tomu, že sa za svoju pomoc druhým stal šľachticom, nie je dnes po ňom v Nitre pomenovaná ani len ulica 474 akosymbol základnej úcty k osobnosti mesta. Najväčší hmotný symbol aktivít tohto dobrosrdečného filantropa, Engelov palác naTelegdyho ulici, padol za obeť rozsiahlej asanácii obytných blokov medzi námestím a Mostnou ulicou v 70. rokoch. Ešte v roku1992 členovia nitrianskej židovskej náboženskej obce navrhli predstaviteľom mesta obnovu kuratória Engelovej nadácie, ktoréjestvovalo do roku 1969. Bezvýsledne 475 .Cieľavedomosť: Kramer a synoviaNitrianski židia tvorili prevažne strednú vrstvu obyvateľstva a predstavovali mimoriadnedôležitý činiteľ hospodárskeho života. Často boli práve židovskí podnikatelia priekopníkmi manufaktúrnehoa fabrického priemyslu v Nitre 476 . Po tom, ako roku 1856 založil Eliáš Samek liehovar 477 , založilv roku 1867 Adolf Kramer obchodnú spoločnosť Adolf Kramer a synovia, ktorej prvým výstupom bolveľkoobchod so stavebným a palivovým drevom, rok na to veľkoobchod s pivom. Neskôr rodina začaladrevo i spracúvať a obchod sa zmenil na plne vybavený drevárenský podnik, zamestnávajúci približne200 zamestnancov 478 .V rokoch 1911 – 1913 vznikla aj ďalšia rodinná firma, nesúca meno Ferrenit 479 , zameranána spracovanie „osinkovej bridlice“ – azbestu a výrobu azbestocementovej strešnej krytiny, ktoréObr. 7dodnes možno vidieť na starších domoch v meste, okolí, aj v iných krajoch Slovenska. Firma začínalas 80 zamestnancami a mala vyprodukovať 6 miliónov bridlicových platní ročne 480 . V Prvej Česko-slovenskej republike bolozamestnancov 100 – 150 481 . Azbest sa dovážal z USA a Rotterdamu 482 . Firma úspešne prečkala hospodárske krízy 20. rokova úspešne podnikala v 30. a aj 40. rokoch, keď firmu arizovali. Po druhej svetovej vojne a februárovom prevrate v roku 1948došlo v Československu k znárodneniu, ktoré neobišlo ani kramerovskú Ferenitku. Plány nového majiteľa, teda štátu, boli odzačiatkov veľkolepé, pretože sa ešte v roku 1949 výroba azbestocementových výrobkov rozšírila aj do Mlynáriec, kde vzniklatováreň na rúry a vlnitú veľkoplošnú strešnú krytinu. Ako si stále veľa Nitranov pamätá, výroba už prebiehala pod novým názvomAzbestocementové závody, n. p. Výroba vo Ferenitke prebiehala plynuleaž do 90. rokov, ktoré boli pre ňu osudné, pretože sa jednou z dôležitýchspoločenských tém stala aj škodlivosť materiálu, z ktorého sa vo fabrike,teraz už opäť nazývanej Ferrenit, vyrábalo. Od jej privatizácie v roku 1995firma začala pomaly zanikať a jej areál na Mostnej ulici v Nitre prechádzaťdo rúk iných súkromných majiteľov.Význam pôsobenia obchodnej spoločnosti Kramer a synovia v Nitrenespočíva len v samotnom rozvoji priemyslu v meste, ale má aj svoj sociálnyrozmer. Teda možnosť práce a lepších životných podmienok preObr. 8nemálo474 V Nitre po Jozefovi Engelovi ulica už raz pomenovaná bola, a to v medzivojnovom období od roku 1924. Predtým sa volala Krížna ulica. Stál na nej inýEngelov dom. Pozri: POTOKOVÁ, Katarína. Jozef Engel. Humanista a dobrodinec mesta Nitry [online]. [cit. 2013-11-23]. Dostupné na internete: http://www.znonitra.sk/historia/osobnosti/jozef-engel/475 PAŽITNÝ, Významné osobnosti Nitry, s. 17.476 BÜCHLER, Encyklopédia židovských náboženských obcí, s. 94.477 Ibid., s. 94.478 ŠULGANOVÁ, Ľudmila: Rozvoj priemyslu a hospodárska situácia. In: FOJTÍK, Juraj (ed.). Nitra. Bratislava: Obzor, 1977, s. 92.479 Ibid., s. 92.480 Nyitrai lapok, 1912, č. 36, s. 3.481 ŠULGANOVÁ, Rozvoj priemyslu a hospodárska situácia. In: FOJTÍK, Nitra, s. 92.482 ŠULGANOVÁ, Rozvoj priemyslu a hospodárska situácia. In: FOJTÍK, Nitra, s. 92 – 93.231