Minority v subsytéme kultúry

i vnútornom svete, pretože neusporiadanosť a chaos predstavujú niečo, čo človek tolerovať nemôže. „Akékoľvek utriedenie jelepšie než chaos; a dokonca i utriedenie v rovine zmyslovo vnímaných vlastností predstavuje etapu na ceste k racionálnemuporiadku.“ 587 Ak Homo sapiens uplatňuje túto tendenciu vo všeobecnej platnosti, potom to vysvetľuje aj kategorizovanie subkultúr.Príbuznosť či antagonizmus jednotlivých subkultúr následne determinuje vzájomné postoje ich členov. Tie môžu byť (1)laxné, (2) vrelé alebo (3) nepriateľské. Príslušníci subkultúry reggae môžu mať laxný vzťah k trampom, no k príslušníkom hnutiaNazi-skeenheads stoja v opozícii, čo neraz vedie k násiliu. Agresivita sa takto stáva pri niektorých typoch subkultúr doslova ichatribútom. Konrad Lorenz upozornil, že u človeka je obzvlášť vyvinutá vnútrodruhová forma agresivity. 588 To v spojení s jehotendenciou veci a javy klasifikovať do nejakých kvalitatívnych kategórií sa potom naplno prejavuje v jeho postojoch k vlastnémudruhu. Ľudstvo má evidentnú tendenciu triediť sa do skupín, respektíve druhov. Len tak môže eticky odobriť rasizmus,genocídu, vojnové zabíjanie, náboženskú neznášanlivosť, no aj nevraživosť medzi subkultúrami. Z formálneho hľadiska tototriedenie odzrkadľuje už totemizmus, súčasná doba je príznačná vytváraním subkultúr, čo je jasným znakom vnútrodruhovejsegregácie. Uniformy vojakov sú nespochybniteľným znakom príslušnosti ku konkrétnemu druhu, preto je „prirodzené“, že nositeliarozdielnych uniforiem sa môžu medzi sebou zabíjať. Podobné platí pri náboženskej odlišnosti. Búranie psychologickýchbariér pri agresivite možno nájsť aj v športovom prostredí. Športové dresy presne diferencujú skupiny i jednotlivcov na priateľova nepriateľov. Rovnaké schémy platia aj v subkultúrach a ich vzájomných interakciách.Súčasné množstvo subkultúr môžeme istým spôsobom stotožňovať so sociálnymi vrstvami. Ako uvádza Zigmund Bauman,atribútom súčasného postmoderného životného štýlu je nespojitosť, nekonzekventnosť jednania, fragmentarizáciaa epizodničnosť rôznych sfér ľudských činností. 589 V zásade sa zdá, že subkultúry stoja v opozícii majoritnej spoločnosti a jej trendom,no v skutočnosti sa príslušníci subkultúr snažia dosiahnuť tie isté ciele, len iným spôsobom, alebo inou formou, ktorá imje dostupná. Tento trend vynikajúcim spôsobom postihol Milan Valach v jeho analýze hnutia hippies. Poukázal na skutočnosť, žeužívanie drog a voľný sex je predovšetkým len rýchlou cestoui k vystupňovanému konzumizmu, nie k jeho odmietnutiu: „Drogaje len vystupňovaným konzumom, v ktorom si jedinec, nezaujímajúci sa o nič iné, len o svoje pôžitky, dopriava maximálnuslasť.“ 590 Podobné trendy je možné vidieť aj v iných subkultúrach. Problém spočíva predovšetkým v tom, že napríklad aj samotníprotagonisti rockových či popových zoskupení, ktorí sú idolmi pre členov ich vyznávačov, sa prostredníctvom svojej činnosti lensnažia dostať medzi horné finančné vrstvy. Mnohí z nich si založili svoje bohatstvo doslova na „boji“ proti chudobe.Subkultúry sú dnes nepochybne jedným z typických prvkov globalizovanej spoločnosti, no predpoklady k ich vzniku a funkciimajú základ v našej sociálnej a kultúrnej podstate, ktorej determinantom ľudstvo podlieha od svojich evolučných začiatkov.587 LÉVI-STRAUSS, C. Myšlení přírodních národů. Praha: Dauphin, 1996, s. 31.588 Pozri LORENZ, K. Takzvané zlo. Praha: Mladá fronta, 1992.589 BAUMAN, Z. Úvahy o postmoderní době. Praha: SLON, 2006, s. 25.590 VALACH. M. Svět na předělu. Plzeň: Grimmus, 2009, s. 77.286