Minority v subsytéme kultúry

Obr. 3 MOCAD(R)ÁMY (Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica, réžia: Iveta Škripková). Divadelné predstavenie z dňa 5. 12. 2012v Univerzitnom tvorivom ateliéri FF v rámci projektu Vzdelávanie divadlom. Snímka: Łukasz Wojciechowski.podobách, ale najmä introspektívnych sondách, spovediach žien. Súčasťou tvorby tohto banskobystrického divadla sú dokoncai projekty pre najmladšiu vekovú kategóriu (Anička Ružička a Tonko Modrinka), ktoré v kontexte slovenskej divadelnej kultúrytvoria cenný príspevok do skúmania rodovej rovnosti. (Inscenácia vznikla v rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk zameraného narodovo-citlivú pedagogiku.)Za osobitnú sféru minoritného divadla/divadelnosti v segmente slovenskej divadelnej kultúry možno pokladať i študentskédivadlo, ktoré je špecifickým typom generačného ako aj v istom zmysle komunitného divadla. Nielenže je tvorené tzv. študentskoukomunitou, ale zároveň je i minoritnou špecifikáciou divadelnosti par excellence. Vzniká väčšinou z vôle, dobrovoľnosti a entuziazmuštudentov emancipovať sa kreatívnym spôsobom počas vysokoškolského, príp. stredoškolského štúdia. Prináša generačnespriaznené, často kolektívne autorské výpovede, tendencie, túžby po vlastnej sebaprezentácii v kolektívnom súzvuku hrania,existovania, bytia na scéne s evidentným rozmerom autoprojekcie. Študentské divadlo možno svojou koncepciou, etablovanímzaradiť k vyslovene minoritnému typu divadelnosti – divadlu, ktoré nesporne môže existovať i na príslušnej komunitnej bázes príklonom k samotným koreňom divadla či divadelnosti.Do výraznej minoritnej platformy subsystému kultúry rozhodne prináleží i oblasť tzv. nezávislého tanca, resp. kontext pohybovéhoumenia, performancie, tanečného divadla atď. Jedným z najpozoruhodnejších predstaviteľov súčasnej nezávislej tanečnejscény je predovšetkým Jaro Viňarský. Predstavuje v tomto zmysle tvorcu s nie celkom ľahko definovateľným rukopisom. Už lenjeho tematický obzor je pomerne obšírny. Hoci si témy väčšinou vyberá intuitívne, dajú sa z nich postupne určiť isté stabilne saopakujúce okruhy záujmov. Ide v mnohom o akúsi menšinovú inklináciu ako napr. v americko-slovensko-poľskom projekte „ThePainted Bird“ (Časť 1. – Bastard) slovenského choreografa, žijúceho v New Yorku Pavla Zuštiaka a hudobného skladateľa ChristianaFredericksona v koprodukcii súboru Palissimo Inc. (USA) a kultúrnych organizácií Stanica Žilina-Záriečie (SK), Inštitútu JerzyhoGrotowského (PL) a La Mama Etc. (USA) – inšpirovanej známou novelou Jerzyho Kosińskeho Pomaľované vtáča. Rovnako jumožno identifikovať i v predstavení Buticcula – Figúry blázna (2008, Stanica Žilina-Záriečie), ale najmä v tanečných sólach351