Minority v subsytéme kultúry

20. storočia, študentov a učiteľov histórie stredných škôl existuje možnosť návštevy videoarchívu, 497 v ktorom sa na základekľúčových výrazov dá vyhľadať spomienka na takmer akúkoľvek udalosť. Videoarchív zachytáva časové rozpätie takmer celéhostoročia a geograficky pokrýva štáty, ktoré zasiahla 2. svetová vojna.Ako doktorandka etnológie som sa rozhodla preskúmať archívny videomateriál preživších holokaust a nájsť v slovenskýcha českých výpovediach zmienky o druhom zvolenom etniku. Zaoberám sa paralelami a prienikmi dvoch etník – Židov a Rómov– a síce od obdobia medzi dvoma svetovými vojnami po 90. roky 20. storočia. Ide o také prvky v oral history, ktoréupozorňujú na vzájomnú rozdielnosť, ako aj zdieľanie podobného osudu. Zahŕňa vyjadrenia k členom náprotivnej menšinovejkultúry, opis kontaktov, prípadne až interetnických vzťahov.Z 52 000 videí nahraných v 27 jazykoch 498 sa nachádza 48 000 výpovedí preživších židovského pôvodu, z nich slovenskýcha českých 1054 (okamžite spustiteľné – 952), z nich sa ku kategórii „Róm/Cigáň“ vyjadrilo 12. Výpovedí preživších rómskehopôvodu je v archíve 407, z toho v „našom“ jazyku 9.Keďže v pražskom archíve sú zverejňované plné mená respondentov, dovoľujem si taktiež uvádzať pravé mená. Výzva nanakrúcanie bola v 90. rokoch 20. storočia medializovaná, respondenti boli oboznámení s podmienkami.Oral history 499 ako súvislé autobiografické rozprávanie ma upútlo najmä preto, že jedným z jeho znakov je ambícia niesťmorálne posolstvo 500 : („... tam to bylo tak drastický všechno, že tam jsi byla jenom člověk, ani Němec, ani Čech, ani Polák, aninic“ (Ľudmila Davidová). 501„Přála bych si, aby už nikdy taková válka nebyla, aby Židi, ani vlastně ti Cikáni, aby nikdo nebyl pronásledovanej, aby každejžil normálně a spokojeně. Toto vyprávění je důležité, aby se jiní lidi dozvěděli, jak jsme žili. A dětem bych chtěla vzkázat, aby žilive skromnosti a z radostí ze všeho“ (Alena Samohýlová).Ide o vyjadrenia dám, ktoré prežili holokaust, po tom, čo ich systém vtedajšieho fašistického zriadenia kategorizoval akoŽidovky a poslal ich do koncentračného tábora.Oral history poskytuje len výberový, čiastkový obraz. Keďže zväčša ide o nevedeckú interpretáciu histórie, treba počítaťs dichotómnymi zjednodušeniami, stereotypizovanými predstavami. V prípade tohto zberu materiálu išlo o evokované spomínanievyškolenými redaktormi. Metóda úzko súvisí s kategóriou pamäti, v tomto archívu dominuje individuálna pamäť („utieklisme..., potom som sa skrývala...“) a miestami sa prelína s kolektívnou („my, Židia, sme prežili...“). Historickú pamäť možnocharakterizovať z hľadiska funkčnosti pre jej nositeľa ako sebareflexívnu, sebapoznávaciu a sebakonštruktívnu. 502Čo sa týka kontroverznosti zaraďovania respondentov do etnických skupín, rozdelenie chápem v prípade tohto projektuodkazovania na minulosť ako opätovné, avšak už dobrovoľné stotožnenie sa vybraných preživších s etnickou kategóriou, v záujmevýchovnom. Svedectvá sú usporiadané podľa niekdajšieho nazerania na etnikum ako esencialistickú kategóriu, nezávislú odne/deklarovania jedinca. Dnes však respondenti zdôrazňujú, že im bola nálepka etnicity systémom prisúdená (podľa bydliska,kontaktov, aktivít, vonkajších znakov) a konštruktivisti zdôrazňujú tekutosť a kontextuálnosť, viacnásobnosť a roztrieštenosť etnickýchkategorizácií. Použijem citát nórskeho sociálneho antropológa Fredrika Bartha, keď porovnanie s druhým etnikom, hociv hypotetickej rovine, vzbudzuje u respondenta povedomie o vlastnej skupine: „Pri etnických spoločenstvách nie je dôležité, čo jevo vnútri hraníc, ale samotné vydeľovanie sa, hľadanie a potvrdzovanie rozdielov.“ 503497 Videoarchív preživších holokaust sprístupňuje Centrum vizuálnej histórie Malach v Prahe na Malostranskom námestí. Web 3.498 Informácie o Shoah nadácii na Inštitúte vizuálnej histórie a vzdelávania Univerzity Južná Kalifornia nájdete na webe v anglickom jazyku. Web 4.499 V stredoeurópskom kontexte sa najrenomovanejšia inštitúcia zaoberajúca sa touto metódou – Centrum orální historie – nachádza v „Ústave pro soudobédejiny AV ČR“. Web 5.500 KUSÁ, Z. Problém pravdivosti informácií v životopisných rozprávaniach. In: Geneaogicko-heraldický Hlas V. ISSN 1335-0137, 1995, No. 2, s. 17 – 20.501 Respondentov necitujem, keďže v čase môjho výskumu (2011/2012) ešte neplatili súčasné pravidlá citovania CVH Malach, ktoré vyžadujú uvádzať číslonahrávky.502 HLÔŠKOVÁ, H. Individuálna a kolektívna historická pamäť. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008.503 BARTH, F. Introduction. In: Barth, F. (ed.). Ethnic Groups and Boundaries: The Social Organization of Culture Difference. Oslo: Universitetsforlaget, 1969, p. 9 – 38.239