Minority v subsytéme kultúry

9. mája, keď sa v Rusku slávi národný sviatok (Deň víťazstva), sa v Moskve paralelne so štátnym sviatkom schádzajú fanúšikoviaDM, spievajúc piesne DM a oslavujúc Gahanove narodeniny. Podľa T. Bakera J. Dellers na adresu frontmana DM Davida Gahanaprehlásil: „Nemyslím si, že na svete existuje nejaký ďalší spevák, ktorý by mal toľko fanúšikov, ako má Dave Gahan z DepecheMode v Rusku. Je to kult plný lásky. 614Za typický antropologický znak depešáckej subkultúry považujeme jej etnocentrický rys vyčleňovania sa na základe dichotómieMY a ONI. Aj keď depešáci sú považovaní za pacifistickú subkultúru, i tak sa našli v minulosti subkultúry, s ktorýmisa neznášali. V časoch začiatkov depešáctva v Československu existovalo niekoľko fanúšikovských skupín – heavy metalisti,pankáči, hipisáci, fanúšikovia disko štýlu a, nakoniec, samotní depešáci. Najväčšie, i keď nevinné rozbroje depešácka subkultúrazaznamenala s príslušníkmi metalistov. Slovenský žurnalista Vladislav Gális hovorí o akejsi pozoruhodnej kultúrnej vojne, ktoráv 80. rokoch panovala medzi depešákmi a metalistami, medzi dvoma vyhranenými mládežníckymi subkultúrami, ktoré bolirozpoznateľné na prvý pohľad. Išlo o spor medzi dvomi prístupmi k hudbe, predstavami o estetike a spôsobmi vzbury. Hlavnérozdiely medzi depešákmi a metalistami opisuje takto: „Depešáci obľubovali čiernu farbu, upravenosť a eleganciu. K ich znakompatrili vyčesané a tužidlom vytvarované vlasy. Uniformou metalistov vtedy boli modré džínsové bundy s nášivkami a odznakmi,biele tenisky a dlhé vlasy. Depešáci voči bezfarebnej realite rebelovali aristokratickou nadnesenosťou, metalisti živočíšnoudivokosťou. Depešáci boli reprezentantmi syntetizátorov. Metalisti akoby zosobňovali celú rockovú tradíciu: živú a hlasnú hudbus bicími, basgitarou a elektrickými gitarami. Depešáci pokladali metal za primitívny. Metalisti vtedy každú hudbu so syntetizátorovýmizvukmi brali ako disco – a keďže iné kapely väčšinou nemali takých ľahko rozpoznateľných fanúšikov, depešáci si toodniesli aj za nich.“ 615 Nakoniec sa spory dvoch subkultúr skončili netradične a prímerím, pretože depešáci sa museli zmieriťs tým, že skupina začala výrazne používať gitaru a živé bicie a frontman skupiny D. Gahan si nechal v určitom období 90. rokovnarásť dlhé vlasy a briadku. Metalisti sa museli vyrovnať s tým, že farbou ich oblečenia sa tiež stala čierna a viaceré metalovéskupiny nahrali coververzie songov DM (Marylin Manson, Rammstein, Monster Magnet, Lacuna Coil) a mnohé ďalšie považujúDM za inšpiráciu. 616 V 90. rokoch sa rozbroje pomaly vytratili aj preto, lebo na scénu začali prichádzať i fanúšikovia iných, novýchžánrov.Pre kompletnosť profilu depešáka nemožno opomenúť spätosť fanúšikov s textami skupiny. V textoch DM sa objavujetradičná tematika lásky, ale i environmentálne problémy, znečisťovanie životného prostredia, neúprimnosť vzťahova osamotenosť jednotlivca uprostred konzumnej spoločnosti, texty o hlade v Afrike, o nenávisti ako i protirasisticky zameranétexty. Treba podotknúť, že mnohé z textov Martina Gorea sú často abstraktné, takže si ich každý môže interpretovať vlastnýmspôsobom. Fanúšikovia si v nich tak často nachádzajú vlastné posolstvo. Väčšina ultradepešákov ovláda naspamäť prevažnú časťtextov z diskografie skupiny. Koncerty sú miestom, kde majú priestor medzi „svojimi“ asistovať skupine, čím sa vytvára osobitáatmosféra a genius loci. Spolupráca speváka s publikom ale nezostáva iba pri verbálnej časti. Dave Gahan vynikajúco komunikujes fanúšikmi i po stránke pohybovej. Publicista Jonathan Miller poukazuje slovami novinára Alexisa Petridisa na koncertnú atmosféru:„Vďaka ich pantomimickým kvalitám je prakticky nemožné sa nenechať vtiahnuť do deja. Set Depeche Mode končí a Gahanbez ostychu vyzýva fanúšikov, aby mávali rukami zo strany na stranu. A tisícky gotikov a chalanov z Essenu ho poslúchnu.“ 617Na Slovensku bolo depešáctvo rozšírené už pred rokom 1989 v rámci ČSSR. Depešácky imidž (kožená bunda, čierna baretka,mrkváče) sa v časoch komunistického režimu považoval za istý druh rebélie, respektíve za spoločenskú revoltu. Nedostatkovédepešácke imidžové oblečenie sa väčšinou vyrábalo prešívaním či farbením nohavíc i tričiek načierno, štrikovaním svetrov,šálov či imidžových čiernobielych pásikových podkolienok. Nahrávky na kazetách a platniach, ktoré boli ešte nedostupnejšímtovarom, sa zháňali na neoficiálnych burzách. I keď mnoho platní sa do krajín východného bloku nedostalo a fanúšikovia samuseli uspokojiť s pirátskymi nahrávkami, hudbu DM poznali veľmi dobre. Veľkým impulzom československého depešáctva boli614 BAKER, T. David Gahan a Depeche Mode. Praha: Volvox Globator, 2010, s. 81.615 GÁLIS, V. Depešáci a metalisti. In: .týždeň, 5. 6. 2006, č. 23/2006, s. 19.616 Ibid, s. 19.617 MILLER, J. Stripped: Depeche Mode. Praha: Kargo-Media, 2003, s. 480.296