Minority v subsytéme kultúry

theatre and its role in society and as well as the question of whether we can use this type of art called theatre in the truest senseof the word, or rather interferes with therapy.Keywords: therapy, community theatre, theatre of the minorities, theatre of the oppressed.„Sme množinou malých svetielok, ktoré časom komunitné divadlo začne vyžarovať do priestoru ako svoje vlastné svetlo.Hoci aj prostredníctvom nejakých pätnástich postihnutých hercov – nositeľov svetla – vytvoríte silný svetelný lúč,ktorý svetu ukáže, ako môže niekoho poznačiť napríklad život v ústave, v detskom domove...“Viera DubačováV slovenskej divadelnej kultúre môžeme nájsť tri typy divadla a divadelných aktivít, pri ktorých tvorcovia narábajú určitýmspôsobom s minoritami, a to divadlo zaoberajúce sa minoritou tematicky – reflektuje ju, hraničí s dokumentárnym divadlom,nazerá na ňu z pohľadu majoritnej skupiny. Druhou skupinou sú paradivadelné aktivity zameriavajúce sa priamo na marginalizovanéskupiny občanov. Do tretej skupiny možno zahrnúť divadlo, kde tvorcovia narábajú priamo s minoritou z pohľadu samotnejmenšinovej skupiny.Do prvého okruhu by sme mohli zaradiť napríklad inscenáciu Psota (2011), ktorá vznikla na základe terénneho výskumutvorcov Divadla Pôtoň (Michal Ditte, Iveta Ditte Jurčová) v oblastiach postihnutých chudobou. Inscenácia bola inšpirovanáviacerými príbehmi ľudí z marginalizovaných a sociálne vylúčených skupín spojených tvorcami do jedného kontinuálnehocelku. Vytvorili tak ucelený divadelný tvar odrážajúci súčasnú spoločenskú situáciu a podmienky, v ktorých tieto skupiny žijú.Ďalšími netradičnými projektmi zaoberajúcimi sa rasizmom, xenofóbiou a neznášanlivosťou medzi občanmi majoritnéhoobyvateľstva a minoritnou skupinou žijúcich v jednom životnom priestore, konkrétne rómskym obyvateľstvom, je projekt divadelnéhočesko-slovenského zoskupenia Divadla koňa a motora – Maringotka. Tvorcovia tohto projektu v roku 2012 kočovalis maringotkou po Šluknovskom výbežku známom z mainstreamových médií extrémistickými konfliktami medzi rómskymobyvateľstvom a príslušníkmi majoritnej skupiny. Počas tohto projektu vznikol dokument reflektujúci cestu divadelníkova problémy v danej lokalite Shakespeare v Ghettu (2013) v réžii Tomáše Kratochvíla.Do druhého typu patria divadelníci pracujúci s minoritnými skupinami na báze workshopov, napríklad Lucia Blašková, ktorása venovala práci so špeciálne nadanými deťmi a mládežou, aj deťmi a mládežou zo sociálne slabých vrstiev a rómskych komunítna Slovensku, v Česku a Írsku, 692 či členovia Divadla z Pasáže, spolupracujúci formou workshopov s azylantmi (Srbsko, Irak,Čečensko, Irán) a ich deťmi. 693 V rámci nich sa azylantom snažili uľahčiť výučbu jazyka. V tomto prípade je divadlo súčasťou práces minoritou a je používané skôr ako nástroj výchovy a edukácie. Tieto aktivity nie sú explicitne zamerané na vznik divadelnéhotvaru, ale skôr na rozvoj kreatívneho myslenia. I pri týchto paradivadelných aktivitách sa vytvára komunita.Tretí typ minoritného divadla tvoria divadlá priamo pracujúce s minoritnými a marginalizovanými skupinami občanovznevýhodnenými nejakým spôsobom oproti majoritnej spoločnosti. Jednou z bazálnych tendencií tohto typu divadla je kreovaniekomunity a utužovanie medziľudských vzťahov v rámci skupiny. Patria medzi ne tzv. komunitné divadlá, napríklad divadlorežiséra Patrika Krebsa – Divadlo bez domova (Bratislava), spolupracujúce od roku 2006 s bezdomovcami, hendikepovanými692 Napríklad Multikultur Art – Poznaj kultúru menšín 24. – 30. 11. 2008 Banská Štiavnica - vybraní žiaci z určených škôl sa v novembri 2008 zúčastnili jesennejškoly, kde sa zúčastnili diskusií a workshopov s odborníkmi na témy tradičné a nové menšiny, stret viacerých kultúr, predsudky a stereotypy. V rámci hlavnejčasti programu – výučbe konkrétnej umeleckej formy – so žiakmi pracovali poprední odborníci na danú oblasť. Dôležitou súčasťou jesennej školy bola prácav rómskej komunite, v obci Šobov. Študenti tak mali možnosť osobne spoznať odlišný spôsob života, zvyklosti a problémy obyvateľov izolovanej rómskejkomunity. Jadrom výučby a umeleckej práce bola práve táto skúsenosť. Študenti tak získali základné zručnosti práce s vybranou umeleckou formou, novépoznatky a priame skúsenosti s odlišnou kultúrou a prekonávaním bariér.693 Viera Dubačová počas svojho pôsobenia v Divadle z Pasáže usporadúvala workshopy spolu s jeho členmi pre azylantov a ich deti, aby im tak pomohli lepšiesa integrovať pomocou osvojenia si jazyka do našej kultúry332