Minority v subsytéme kultúry

Príspevok prináša etnologickú analýzu aktuálnych súčasných foriem rozlúčkových školských obyčají vo vidieckom prostredí– slávnostného večierku a tzv. rozlúčky so školou, ktoré sú súčasťou separačného obyčajového komplexu vo vybranej lokalitevýskumu – v Liptovskej Tepličke (okr. Poprad). 198 Prezentujem synchrónny pohľad na socio-kultúrny jav, ktorý má významnépostavenie v rámci súčasných obyčají sprevádzajúcich životný cyklus človeka v tejto lokalite, pričom ide o špecifické obyčajerealizované a prepojené priamo s miestnou základnou školou a s jej špecifickým životom.Pri štúdiu tejto témy vychádzam z predpokladu, že škola predstavuje relatívne uzavretý sociálny systém, spoločenstvo, ktorémá svoje osobité pravidlá, vlastný „život“, mechanizmy fungovania. Okrem výchovno-vzdelávacej funkcie plní ďalšie dôležitéúlohy v spoločnosti, významne zasahuje nielen do života detí, ale i rodinných príslušníkov, v prípade najmä vidieckej komunityaj do jej širších štruktúr. Týka sa to i oblasti sviatkovania, realizovania obyčajových aktivít, slávností, či už v rámci kalendárnehocyklu, štátnych 199 a cirkevných sviatkov, taktiež niektorých obyčají spojených so životným cyklom samotného žiaka.Viacerí bádatelia konštatujú nedostatočný záujem v oblasti antropológie a etnológie o výskum detí a detských kultúr(Kanovský, 2011, s. 256; Pospíšilová, 2008, s. 5; Bittnerová 2011 a i.), a to nielen u nás. Aj slávnosti a obyčaje v školskom prostredísú v nedostatočnej miere zastúpené v etnologickom bádaní. Hoci sa o ich existencii zmieňujú spred niekoľkých desaťročíniektorí autori (Frolec, 1985; Horváthová, 1989), nik sa tejto téme bližšie v českej a slovenskej etnológii nevenoval. Publikovanýbol len jeden príspevok o stužkových slávnostiach (Feglová – Salner, 1985), teda rovnako významných prechodových obyčajachsúvisiacich s ukončením strednej školy, ktoré majú na jednej strane prvky separačné, ale na druhej strane ide o iniciačný úkon –uvádzanie do „sveta dospelých“. Paradoxom spôsobu života súčasnej spoločnosti je skutočnosť, že samotnú detskú kultúruz hľadiska fungovania rodinného života a života spoločnosti v žiadnom prípade nemožno chápať ako marginalizovanú.Predkladaný príspevok sleduje dva podstatné ciele:1. Upozorniť na zaujímavú oblasť života súčasných detí prezentovaním etnologickej analýzy empirického materiálu, ktorý bolzískaný v rámci etnologického terénneho výskumu v predmetnej lokalite.2. Poukázať na nedostatočné zastúpenie štúdia daných javov v etnológii, resp. v kultúrno-antropologickom bádaní, akoi potrebu ich skúmania, keďže ide o aktuálne, „živé“ formy obyčají. Na základe predbežných poznatkov z terénu sa môžemestretnúť s rôznymi rituálnymi spôsobmi ukončenia návštevy základnej školy. 200Všeobecne v školskom prostredí nachádzame jednak obrady prijatia žiakov (napr. imatrikulácie, beánie, vítanie prvákov,alebo napr. aj samotný zápis do základnej školy...), ďalej existujú úkony zabezpečujúce určitý konsenzus s inštitúciou 201stotožnenie sa s jej vnútornými pravidlami, poriadkom. Nakoniec sú tu i separačné obyčaje završujúce členstvo v danomspoločenstve (rozlúčkové obyčaje, stužková, ďalšie obyčaje maturantov pri skladaní záverečných skúšok, či po nich...), čo je198 Obec leží vo výške 920 m. n. m. na rozhraní dvoch národných parkov TANAP–u a NAPANT-u, ide o koncovú lokalitu pod úpätím Kráľovej hole, značne izolovanúod okolitých lokalít, s pomerne veľkou vzdialenosťou od najbližších mestských centier (cca Svit – 22 km, Poprad – cez 30 km). Podnes významnýmzdrojom obživy je poľnohospodárstvo, práca v lesoch (ťažba, zalesňovanie), práca v priemysle v najbližších mestských centrách, v turizme, obec je poznačenáznačná pracovná migráciou. Počet obyvateľov je 2 380, z toho viac ako 600 Rómov. V počte žiakov miestnej základnej školy je z celkového počtu cca 300žiakov viac ako tretina Rómov. Vierovyznanie obyvateľov obce je rímskokatolícke (93 % z celkového počtu obyvateľov).199 K tejto problematike, ktorá by si zasluhovala detailnejšiu pozornosť zo strany etnológov, pozri bližšie záznamy v miestnych školských kronikách. V nich súpodrobne zmapované všetky takéto príležitosti, miera participácie školy na ich priebehu a organizovaní. Najmä v druhej polovici 20. storočia boli práveprostredníctvom škôl vo vidieckom prostredí presadzované rôzne sviatky a s nimi spojené slávnosti, ktoré zavádzal a podporoval vtedajší režim (oslavy VOSR,dátumy narodenia a úmrtia sovietskych štátnikov, ale i príležitosti ako Deň učiteľov, Medzinárodný deň detí, Medzinárodný deň žien, oslavy 1. mája a pod.).U nás sa tejto problematike v prípadovej štúdii jednej školskej inštitúcie venovali Segľová (2006) a Beňušková (1994).200 Významným zdrojom poznatkov v tomto smere sa pre etnológa môže stať internetový priestor, portály s rôznymi videozáznamami (napr. www.youtube.com).Tam možno nájsť viacero záznamov tejto príležitosti, ktorá môže mať rôzne podoby a formy, pozri napr. http://www.youtube.com/watch?v=ckkabuy07rI.Počas terénneho výskumu v L. Tepličke sa potvrdilo organizovanie obdobných večierkov ešte na konci osemdesiatych rokov v Spišskom Bystrom. Na základerôznych zdrojov predpokladáme, že ide o jav fungujúci v mnohých lokalitách, v rôznej forme, ale, na druhej strane, s viacerými spoločnými znakmi.201 Pozri bližšie Kaščák, O. (2010).98