Minority v subsytéme kultúry

Obr. 1 Obrazový cyklus sv. Antona Pustovníka v Dravciach, 1. tretina 14. storočia. Snímka: Juraj Novák.Tento obrazový cyklus má v liturgickom priestore kostola jasne určeného adresáta – denne prítomných členov rehoľnéhospoločenstva antonitov. Túto skutočnosť dosvedčuje aj fakt, že sa cyklus nachádza na severnej stene presbytéria, teda v priestore,kde sa obyčajne zdržiavali rehoľníci. Aj bez ďalších úvah je jasné, že bol cyklus určený takmer výlučne pre príslušníkov rehoľnéhospoločenstva a nepríliš pre laikov sediacich v lodi. 811Sv. Anton Pustovník sa stal patrónom rehoľníkov. Svätcom, ktorý mal pre spoločenstvo kľúčový náboženský význam a predstavovalsmerodajnú duchovnú autoritu. Pri snahe zobraziť jeho príbeh v rámci ikonografického programu kostola sa iniciátortohto aktu iste nevyhol myšlienke, že sa k tomuto zámeru dá pristupovať rôzne.Ak boli reštaurátorské závery Eleméra Kőszeghyho správne, nástenná maľba mala iba päť scén. 812 Znamená to, že saobjednávateľ obrazového cyklu nerozhodol zobraziť rozsiahlejší cyklus alebo k tomu nemal možnosť, napr. ekonomickéobmedzenie a pod. Pri výbere niekoľkých okamihov svätcovho života zohrával úlohu práve spomínaný adresát, teda rehoľník. Toon bol určujúcim faktorom pri výstavbe ikonografie obrazového cyklu. Možno vlastne povedať, že ikonografia obrazového cyklumusela byť jej teoretickým tvorcom kriticky kreovaná pod vplyvom aktuálneho vzťahu rehoľníka k patrónovi rehole, pretožez neho vyplýva aj jej funkčnosť.811 Tento názor zastáva aj Ivan Gerát. Napr. GERÁT, I. Naratívne nástenné cykly vo vidieckom prostredí. In: BURAN, D (ed.). Gotika: Dejiny slovenského výtvarnéhoumenia. Bratislava: Slovenská národná galéria – Slovart, 2003, s. 159; GERÁT, I. Gotika na Slovensku – maliarstvo a sochárstvo. In: DOBROTKOVÁ, M. – HA-MADA, M. – ORIŠKO, Š. – GERÁT, I. Umenie Slovenska v historických a kultúrnych súvislostiach. Stredovek. Trnava: Katedra dejín a teórie umenia FF Trnavskejuniverzity, 2009, s. 124.812 Pôvodne bolo podľa E. Kőszeghyho v obrazovom cykle sv. Antona Pustovníka scén päť, no v smere zľava doprava piata padla za obeť neskoršej stavebnejúprave, pri ktorej svätyňu zaklenuli dvoma poľami gotickej krížovej klenby a na miesto tejto scény dosadla jej prípora. Dôkazom mala byť počas reštaurovaniaobjavená farebná linka, ohraničujúca plochu pre jej rozvrhnutie. In: KÖSZEGHY, E. Die Denkmäler der Antoniter in Drautz (Zips). Kežmarok : Mitteilungen derDenkmalschutzkommission der Zipser Historischen Gesellschaft, 1930, s. 21, 26 – 27. K datovaniu preklenutia interiéru presbytéria mladšou klenbou pozriŽÁRY, J. Dvojloďové kostoly na Spiši. Bratislava : Tatran, 1986, s. 57. Objavená a nedochovaná predkreslená plocha ale nemusí byť pozostatkom zničenej scény.Skôr môže ísť o rozvrhnutý rozsiahlejší koncept, ktorý nebol vôbec realizovaný, napr. z ekonomických dôvodov. Na túto možnosť ma upozornil kolega PeterMegyeši. Zároveň je potrebné podotknúť, že údajne objavená plocha piatej scény by mohla byť skôr určená pre dve scény, ak sa držíme uplatnenej kompozičnejschémy, ktorá do jedného kompozičného rámca pojíma vždy dva výjavy. Kőszeghym pozorovaná plocha mohla byť práve predkreslením takéhotorámca. Žiaľ, presvedčiť sa o tom už nikdy nebude možné, pretože v roku 1968 prebehla generálna rekonštrukcia interiéru kostola, počas ktorej bola z múrovodstránená všetka omietka okrem tej, na ktorej sa nachádzali Kőszeghym odkryté a reštaurované maľby. Okrem obrazového cyklu ide o dvojicu výjavovZvestovanie a Ukrižovanie na východnej stene presbytéria a časť mladších nástenných malieb pašiového cyklu na stene severnej. Zostáva len dúfať, že pritejto rekonštrukcii, z ktorej sa okrem série fotografií nezachovala žiadna písomná správa, bol odborný dohľad, ktorý by iste odhalil prípadné ďalšie nástennémaľby, ktoré zostali prehliadnuté v dvadsiatych rokoch. Fotografie z rekonštrukčných prác sa nachádzajú v Archíve Pamiatkového úradu SR v zložke Z 3311a v databáze negatívov pod heslom Dravce.382