Minority v subsytéme kultúry

Tetovanie ako súčasť sebavyjadrovania a súčasť životného štýlu sa začalo šíriť najskôr v USA po roku 1960, keď bol zrušenýzákaz tetovania. Neskôr sa nová módna vlna začala šíriť aj v krajinách západnej Európy. Po páde tzv. železnej opony sa tetovaniezačalo praktizovať aj v krajinách strednej a východnej Európy.Subkultúra tattoo je otvorená subkultúra bez hierarchicky usporiadanej členskej základne. Príslušníkmi sú ľudia rôznehoveku, rôznych profesií, s rôznym sociálnym a spoločenským postavením. Jej filozofiou je slobodný prejav vlastnej osobnosti.Vyjadrovacími prostriedkami sú vytetované kresby, znaky a nápisy na ľudskej pokožke. Tieto kresby, znaky, symboly a nápisyplnia prevažne funkciu dekoratívnu, ale aj individualizačnú, spomienkovú, prípadne skupinovú. V niektorých krajinách je známaspojitosť tetovania s organizovaným zločinom, ako napr. rozlišovacie znaky v skupinách ruskej mafie alebo tetovanie japonskejJakuzy.Vzťah k dominantnej kultúre a iným subkultúram v rámci EurópySubkultúra tattoo je súčasťou dominantnej kultúry, avšak odlišuje sa charakteristickým životným štýlom. Rozlišovacím znakomje vytetovaná kresba alebo znak či nápis na ľudskom tele. Dominantná kultúra je tolerantná k tejto subkultúre. Kritériom naodlíšenie od väčšinovej kultúry je hodnotové a psychologické kritérium. Príslušníci subkultúry tattoo vysoko hodnotia sloboduprejavu vlastnej individuality.Vo vzťahu k iným alternatívnym kultúram prevažuje tolerancia. Tattoo sa často prelína s inými subkultúrami, niekedy jeťažké odlíšiť jej členov od príslušníkov iných alternatívnych kultúr. Rôzne iné subkultúry používajú tetované symboly a nápisy presvoje vlastné účely. V takomto prípade tetovanie plní funkciu sociálno-skupinovú, ak ide o označenie príslušníka niektorej inejsubkultúry, napríklad fanúšikov konkrétneho futbalového či iného športového klubu, určitej vetvy hnutia skinheads, subkultúrypunk, heavy metal, hard rock, hell's angels, football hooligans a i.Na elimináciu vzniku konfliktov voči dominantnej kultúre a iným kultúram príslušníci subkultúry tattoo obvykle nepodporujútetovanie takých nápisov, symbolov a obrazov, ktoré by ich mohli vyvolať. Ide najmä o tetovanie hanobujúce iné subkultúry,nápisy voči iným spoločenstvám alebo mocenským orgánom, napr. nadávky subkultúry football hooligans a tzv. tvrdého jadrafutbalových fanúšikov Ultras voči iným klubom alebo voči polícii, ktorá sa snaží znižovať napätie medzi fanúšikmi jednotlivýchklubov. Pod kontrolou mocenských orgánov sú vytetované symboly anarchistov, príslušníkov hnutia skinheads, zakázané nacistickésymboly vrátane portrétu A. Hitlera, nedovolené šírenie symbolov extrémistických neofašistických a antifašistických hnutí,znaky a symboly teroristických organizácií a hnutí, ako napr. Al-Káida, Hizballáh, Hamas a iné.Vzťah k náboženstvuAk sledujeme vzťah subkultúry tattoo k dominantnej kultúre, nemôžeme obísť vzťah k náboženstvu, pretože jednotlivénáboženstvá vo veľkej miere vplývajú na charakter dominantnej kultúry. Pre Európu je charakteristická kresťanská kultúrazaložená na morálnych hodnotách kresťanského náboženstva. Okrem kresťanskej kultúry v Európe existujú aj kultúry inýchveľkých svetových náboženstiev, ktoré sú vo vzťahu ku kresťanstvu minoritné. Vzťah jednotlivých náboženstiev a tetovania jerôzny, nie vždy jednoznačný.Z obdobia staroveku sa zachovalo veľké množstvo historických a umeleckých artefaktov, ktoré dokladujú, že staršie kultúrya ich náboženstvá využívali tetovanie pre rôzne účely. Kresťanské náboženstvo formovalo vzťah k tetovaniu postupne. Raníkresťania, ktorí žili v rovnakom kultúrnom prostredí ako nekresťania, sa začali odlišovať tetovanými znakmi. Častými symbolmikresťana boli kríž, ryba, jahňa, portréty Ježiša alebo jeho matky Márie. Používali sa tiež akronymy ΙΧΘΥΣ – akronym „Ježiš Kristus,Syn Boží, Spasiteľ“, INRI – Ježiš Nazaretský, kráľ židovský, taktiež znaky Α a Ω –„začiatok a koniec“. 1040 V Rímskej ríši bolo zvykomoznačovať otrokov a trestancov tetovaním. Títo ľudia s nízkym spoločenským postavením, žijúci často na okraji spoločnosti,1040 RYCHLÍK, M. Tetování, skarifikace a jiné zdobení těla. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2005, s. 49.472